Obezita nie je len o jednom géne
Väčšina prípadov obezity nevzniká kvôli jednej genetickej mutácii. Ide o takzvanú polygénnu obezitu, na ktorej sa podieľajú stovky až tisíce génov.
Vedci už identifikovali viac než 1 000 genetických variantov ovplyvňujúcich index telesnej hmotnosti (BMI). Každý z nich má iba malý účinok, no ich kombinácia môže výrazne ovplyvniť správanie človeka pri jedle.
Ľudia s vyšším genetickým rizikom často pociťujú silnejší hlad, slabší pocit nasýtenia alebo intenzívnejšiu túžbu po kalorických potravinách.
Revolúcia menom GLP-1
V posledných rokoch sa veľká pozornosť sústreďuje na hormón GLP-1. Tento črevný hormón sa prirodzene uvoľňuje po jedle a pomáha navodzovať pocit sýtosti.
Práve na jeho princípe fungujú moderné lieky na chudnutie, ako sú Ozempic či Wegovy. Tieto prípravky napodobňujú účinok GLP-1 a umožňujú ľuďom cítiť sa sýti dlhšie.
Najväčšou výhodou týchto liekov nie je samotné spaľovanie tuku, ale zníženie hladu. Pacienti preto dokážu dodržiavať kalorický deficit bez neustáleho pocitu hladu, ktorý býva hlavným dôvodom zlyhania diét.
Prostredie hrá obrovskú úlohu
Hoci genetika významne ovplyvňuje hmotnosť, sama o sebe nestačí. Veľký vplyv má aj prostredie.
Naše mozgy reagujú na vône, reklamy, obrázky jedál či známe logá reštaurácií. Stačí cítiť vôňu čerstvého pečiva alebo vidieť reklamu na hamburger a v mozgu sa aktivujú centrá spojené s odmenou.
Moderné prostredie je doslova preplnené podnetmi, ktoré podporujú jedenie. Preto odborníci hovoria o takzvanom „obezogénnom prostredí“, ktoré priberanie podporuje.
Prečo sú rozdiely medzi bohatými a chudobnými také veľké?
Výskumy ukazujú, že socioekonomické postavenie výrazne ovplyvňuje riziko obezity.
V Spojenom kráľovstve je výskyt obezity približne 36 percent v najchudobnejších vrstvách populácie, zatiaľ čo v najbohatších skupinách dosahuje približne 20 percent.
Zaujímavé je, že genetické predispozície sa naplno prejavujú práve v menej priaznivom prostredí. Ak človek s genetickou náchylnosťou žije v prostredí plnom lacných a kalorických potravín, jeho riziko obezity výrazne rastie. Naopak, zdravšie prostredie dokáže genetické riziko výrazne zmierniť.
Evolúcia nás pripravila na iný svet
Pocit hladu patrí medzi najstaršie biologické mechanizmy. Milióny rokov evolúcie formovali človeka tak, aby si ukladal energiu na obdobia nedostatku.
Dnes však žijeme v úplne inom svete. Potraviny sú dostupné prakticky neustále, kaloricky bohaté jedlá sú lacné a pohybu máme menej než kedykoľvek predtým.
Práve tento nesúlad medzi našou evolučnou minulosťou a moderným životným štýlom je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa obezita stala globálnym problémom.
Chuť do jedla nie je len otázkou disciplíny alebo osobného rozhodnutia. Ide o mimoriadne zložitý systém, ktorý ovplyvňujú gény, hormóny, mozog aj prostredie. Moderné výskumy ukazujú, že obezita vzniká kombináciou biologických predispozícií a životných podmienok, pričom ani jeden z týchto faktorov nemožno ignorovať. Lepšie pochopenie fungovania chuti do jedla môže pomôcť nielen pri chudnutí, ale aj pri efektívnejšom boji proti jednej z najväčších zdravotných výziev súčasnosti.
Zdroj: sciencefocus | topdesat
