Viete čo sú modré zóny? Sú to oblasti, kde sa ľudia bežne dožívajú viac ako 100 rokov. Tieto oblasti boli pôvodne identifikované už v roku 2000, kedy medický štatista Gianni Pes a demografik Michel Poulain našli prvú takúto zónu – región Sardínie Ogliastra/Nuoro a na mape ho zakrúžkovali modrou fixkou, čím vznikol názov „Blue zones.“ Globálne sa však tento názov rozšíril po roku 2004 vďaka Danovi Buettnerovi, ktorý expadoval predošlý výskum cez projekt National Geographic a výsledkom boli ďalšie 4 takéto zóny (Okinawa, Japonsko; Polostrov Nicoya, Costa Rica; Ikaria, Grécko a Loma Linda, California). Buettner v roku 2008 vydal knihu, v ktorej opisuje životný štýl obyvateľov týchto oblastí ako návod na dlhovekosť a v roku 2023 bol o tomto fenoméne natočený aj dokumentárny film na Netflixe.
Power 9
„Power 9“ označuje 9 zásadných spoločných znakov týchto komunít, ktoré podľa Buettnera vytvárajú dokonalú zmes pre zdravý životný štýl a následne dlhovekosť.
Prirodzený pohyb
Ľudia v Modrých zónach nenavštevujú fitnesscentrá ani nezdvíhajú činky a rozhodne nejde o profesionálnych športovcov. Hýbu sa však neustále a každý deň. V dokumente môžete vidieť Sardínčanov a Grékov, ako kráčajú po strmých uliciach a množstve schodov, len aby sa dostali k susedovi a požičali si od neho ingrediencie na obed alebo ho pozdravili. Doma pečú čerstvý chlieb, čo si vyžaduje silu v rukách. V poobedňajších hodinách zájdu do záhradky, oberajú zeleninu, či rýľujú zem.
V japonskej Okinawe sú ľudia naučení sedávať na zemi. Spravia si čaj, sadnú si do tureckého sedu a vychutnávajú si poobedný odpočinok. Po pár minútach však bez problémov vstanú, prejdú po schodoch za rodinou alebo si upracú. Možno si ráno zacvičia ľahkú jógu, možno len povybavujú, čo treba, no maximálne na bicykli a väčšinou pešo. Nerozmýšľajú nad VO2max, ktorý pri tom dosiahnu, jednoducho sa prirodzene hýbu až do veľmi vysokého veku.
Správny mindset
Japonský koncept Ikigai (dôvod, prečo sa ráno zobudiť) a kostarický Plan de Vida (životný plán) majú spoločnú myšlienku. Je to akýsi cieľ alebo zmysel života, ktorý, ak je jasne zadefinovaný, môže podľa štúdií predĺžiť vás život až o 7 rokov. V dnešnej dobe vyhorenia môže takáto zmena myslenia veľmi pomôcť.
Práca so stresom
Stres je jedným z najväčších strašiakov dnešnej doby. Štúdie potvrdzujú, že chronický stres zvyšuje zápal v tele, a preto je veľakrát spúšťačom autoimunitných ochorení a ochorení súvisiacich s vysokým vekom. Stres však existuje všade, aj v Modrých zónach. Rozdiel je v tom, že s ním vedia pracovať. Na Sardínii a v Grécku majú klasickú poobednú siestu, v Loma Linde sa otáčajú k náboženstvu a modlitbám a ako sme už spomínali, v Okinawe majú vyhradený čas na čajové ceremónie.
Rastlinná strava
90-95% stravy prijímanej obyvateľmi v Blue zones je rastlinného pôvodu. Ide hlavne o strukoviny (fazuľa, šošovica, sója) ako hlavný zdroj proteínu a mäso je konzumované sporadicky – priemerne 5x za mesiac a v malých porciách. Veľkou zložkou ich potravy je čerstvá zelenina a ovocie, oriešky a semienka. Samozrjeme, väčšina potravín je lokálna, z vlastných záhradiek alebo trhov a to robí veľký rozdiel.
Pravidlo 80%
Storočníci v Modrách zónach zdieľajú jedno zaujímavé pravidlo: Jedia len do 80% sýtosti. Vďaka tomu sa nikdy necítia bez energie, neprejedajú sa, a tým pádom predchádzajú nadváhe a obezite a v konečnom dôsledku aj najväčším civilizačným ochoreniam spôsobeným životným štýlom (srdcovo-cievne ochorenia, diabetes typu 2, rakovina).
Víno a čaj s mierou
Ľudia v týchto regiónoch praktizujú pitie (lokálneho) červeného vína s priateľmi pri obede a večeri, no ide o maximálne 1-2 poháriky, nikdy to nepreháňajú a vychutnávajú si ho. Naopak, Japonci v modrých zónach pijú veľké množstvá bylinných čajov, čo im dodáva antioxidanty a chráni pred chorobami.
Rodina na prvom mieste
V Modrých zónach neexistuje malá rodina alebo osamelý človek. Rodina je u nich najdôležitejšou hodnotou a je to evidentné na ich každodennom fungovaní. Starí rodičia bývajú len o dom ďalej alebo v rámci rovnakého domového komplexu. Deti dostávajú maximálnu podporu od všetkých členov rodiny a dlhodobí partneri sú záväzkom. Dôležitosť tejto témy potvrdzuje aj najdlhšia a najkomplexnejšia štúdia ohľadom zdravia a dlhovekosti – Harvard Study of Adult Development, ktorá skúma a pozoruje rovnaké rodiny už vyše 88 rokov, ktorej zistením bolo, že najväčším predikčným faktorom pre zdravie a dlhovekosť sú práve kvalitné blízke vzťahy.
Správna partia
V Okinawe existujú podporné skupiny s názvom Moai – skupiny kamarátov, ktorí sú zaviazaní podporovať sa celý život. Rovnako však vidíme tento jav aj v ostatných modrých zónach. Ľudia udržujú silné puto v sociálnych kruhoch a zároveň si pomáhajú udržať si zdravý životný štýl.
Viera a príslušnosť
Takmer všetci opýtaní z Modrých zón odpovedali, že veria v dôležitosť komunity, ktorá je spojená nejakým typom viery. Pravidelná účasť na týchto stretnutiach bola korelovaná s predĺžením života o 4-14 rokov.
Nie všetko je však zlato, čo sa blyští. V modrých zónach je samozrejme veľa pozitív, no mnohé z nich sú spojené práve s lokalitou a kultúrou danej oblasti. Preto nastáva otázka: Dá sa tento životný štýl preniesť do reality napríklad tu na Slovensku? Stačí si naozaj zaužívať ich zvyky a budeme všetci žiť do 100 rokov? Touto otázkou sa zaoberali viacerí a bohužiaľ, niektoré zistenia nás skôr zarmútili.
V roku 2024 bola udelená Nobelova cena za demografiu Dr. Saul Justin Newmanovi z Oxford Institute of Population Ageing / University College London, ktorý svojím výskumom zistil viacero nezrovnalostí v rámci Modrých zón:
Storočný iba duchom / dôchodkové podvody a zastaralá administratíva
V roku 2010 mal Japonec Sogen Kato dostať gratuláciu od štátu za najstaršieho obyvateľa veriac, že dovŕšil 111 rokov, no namiesto toho našli jeho mumifkované pozostatky v jeho starej posteli. Zomrel 32 rokov predtým (1978), no jeho rodina to neoznámila a za celý ten čas „nasporila“ takmer 100 000 amerických dolárov na jeho dôchodkových platbách. Na základe tohto prípadu vykonala japonská vláda audit a zistila, že viac ako 230 000 evidovaných „storočníkov“ bolo mŕtvych alebo nenájdených (napr. emigrovali a nikto to naoznámil). Keďže v Okinawe bolo veľké množstvo vládnych inštitúcií zničených počas 2. Svetovej vojny, obyvatelia nemali rodné listy a boli im preto udelené následne na základe ich vyjadrenia alebo odhadu.
Veľmi podobný prípad nastal aj v Grécku, kde po finančnej kríze v rokoch 2009-2010 grécka vláda takisto vykonala audit, aby predošla podvodom so sociálnymi a dôchodkovými dávkami a záverom bolo až 70% fiktívnych alebo mŕtvych storočníkov. Ikaria bola dovtedy oslavovaná ako „ostrov, na ktorom ľudia zabúdajú zomierať,“ no tieto zistenia zásadne zmenili pohľad na túto Modrú zónu.
Na Sardínii vznikla podobná bizarná situácia kvôli nepresnostiam v starom systéme. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia nebola na sardínskom vidieku civilná registrácia bežná. Newman zistil, že mnohé rodné listy sa spoliehali na záznamy o krste z kostolov a keďže sa často používali rovanké populárne mená, neraz sa stalo, že dieťa bolo pomenované po staršom súrodencovi, ktorý zomrel ako bábätko a keď boli o desiatky rokov neskôr vytvárané rodné listy, bol omylom použitý dátum narodenia práve tohto staršieho súrodenca, čo viacerým pridalo 10-15 rokov veku.
Štatisticky platí, že v regiónoch s lepšou infraštruktúrou, dobrou mierou zdravotnej starostlivosti a vyššími príjmami sa obyvatelia dožívajú dlhšieho veku. Preto vidiecke ostrovy plné storočníkov nedávajú veľký zmysel. Po Newmanovej analýze sa zistilo, že keď je systém rodných listov v krajine konečne štandardizovaný, počet storočníkov klesne až o 80%.
Selection bias / hľadajme len, čo chceme nájsť
Grécko a Taliansko malo v ére popularity Modrých zón najväčšiu mieru detskej obezity v Európe. Rovnako bolo podľa historických dát vysoké percento obyvateľov Sardínie a Okinawy ťažkých fajčiarov, čo len zďaleka pripomína obrázok zdravia. V Okinawe bol zároveň na konci 20. storočia zistený pokles dĺžky života. V roku 2000 klesla z 1 miesta v Japonsku (zo 47 perfektúr) skoro na úplný spodok pri mladých mužoch a mužoch v strednom veku práve kvôli diétnym zmenám.
Najväčšiu kritiku však Modré zóny dostávajú kvôli nastaveniu „štúdie,“ keďže bola výhradne observačná. V prvom rade je veľmi náročné jednoznačne zistiť, čo je dôvodom dlhovekosti v konkrétnej skupine ľudí, pretože pravdepodobne ide o zmes genetiky, prostredia a životného štýlu a žiadna z týchto zložiek sa nedá úplne izolovať. Navyše je pri vedeckých štúdiách bežným zvykom a predpokladom kvalitnej štúdie vytvoriť tzv. kontrolnú skupinu, aby sme sa vyhli skreslenosti či zaujatosti. Toto všetko však konceptu Modrých zón chýba.
Aby sme skončili na pozitívnu nôtu – áno, Modré zóny ako uzavreté komunity maximálne zdravých storočníkov pravdepodobne neexistujú, no Newmanove pozorovanie nám niečo predsa len prinieslo:
Prirodzený pohyb, podporujúca komunita, zdravé čerstvé rastlinné potraviny a užívanie si života namiesto neustáleho stresu je jednoznačne elixírom zdravia a dlhovekosti. Bez ohľadu na to, či sa dožijete 80 alebo 100, takýto životný štýl vám určite len pomôže a udrží vás pozitívne naladených.
Koniec koncov, keď sa na konci života obzrieme späť, nebudeme počítať roky, ale šťastné chvíle v kruhu najbližších.
