Aj keď moderné technológie odhalili tisíce mikrozemetrasení, ide o prirodzený proces. Tieto malé otrasy vznikajú najmä v dôsledku pohybu tekutín pod zemou, nie kvôli stúpajúcej magme.
Pravdepodobnosť supererupcie je extrémne nízka – odhaduje sa približne raz za 730 000 rokov. To znamená, že šanca na takúto udalosť v blízkej budúcnosti je minimálna.
Oveľa častejšie sú menšie hydrotermálne výbuchy, ktoré však majú len lokálny charakter a nepredstavujú globálne nebezpečenstvo.
Ako sa Yellowstone monitoruje?
Yellowstone patrí medzi najlepšie monitorované vulkanické oblasti na svete. O jeho sledovanie sa starajú odborníci z United States Geological Survey v spolupráci s University of Utah.
Používajú sa moderné technológie, ako sú seizmické senzory, GPS merania, sledovanie plynov a tepelné snímkovanie. Tieto nástroje dokážu zachytiť aj veľmi malé zmeny v správaní sopky.
GPS prístroje napríklad zaznamenávajú pohyby povrchu na úrovni milimetrov, čo umožňuje vedcom sledovať, ako sa kaldera „dvíha“ alebo „klesá“. Tento proces sa niekedy označuje ako „dýchanie“ kaldery.
Prečo vznikajú obavy?
Yellowstone je často predmetom internetových špekulácií a katastrofických scenárov. Dôvodom je jeho história a obrovská sila, ktorú by prípadná erupcia mala.
Supererupcia by mala globálne následky – popol by mohol pokryť veľkú časť kontinentu a ovplyvniť klímu na celej planéte. Práve preto je táto sopka tak často diskutovaná.
Realita je však oveľa pokojnejšia. Súčasná aktivita sa pohybuje na úrovni dlhodobého priemeru a vedci nepozorujú žiadne neobvyklé zmeny.
Kaldera Yellowstone je fascinujúcim príkladom sily prírody a zároveň jedným z najviac sledovaných geologických útvarov na svete. Napriek svojej histórii a potenciálu však momentálne nepredstavuje hrozbu.
Všetky dostupné údaje naznačujú, že systém je stabilný a funguje v rámci bežnej aktivity. Návštevníci by sa mali viac obávať bežných prírodných rizík, ako sú horúce pramene, než samotnej erupcie.
Zdroj: jagranjosh | topdesat
