videní: 993
Odborníci na ospravedlnenie uvádzajú štyri hlavné veci, ktoré je potrebné zvážiť pred tým, ako poviete “Je mi to ľúto”. Ospravedlnenie je čin podobný super hrdinstvu. Teda ak ho robíte správne. Na druhej strane, zlé ospravedlnenie je super zločinec. Často je horšie ako žiadne ospravedlnenie.
Nie je to úplne vaša chyba. Ľudský mozog je nastavený tak, že sa nám ťažko ospravedlňuje, aj keď by sme sa podľa správnej etikety mali. Chceme sa vidieť ako dobrí ľudia, čo znamená, že potreba ospravedlniť sa vytvára kognitívnu disonanciu. Ako sme mohli urobiť zlú vec? Veď sme dobrí! Za zlú vec musí byť vinný niekto iný, alebo musia existovať poľahčujúce okolnosti, alebo naše úmysly museli byť zle pochopené! Ak sa chcete dobre ospravedlniť, musíte prekonať sebaobranné, sebaospravedlňujúce bariéry, ktoré si nastavila vaša vlastná psychika. Túžba mozgu chrániť svojho majiteľa (teda vás) je tiež dôvodom, prečo keď sa ospravedlňujeme, často to robíme tak, aby sme sa vyhli skutočnej zodpovednosti.
Ak teda uvažujete o tom, že sa ospravedlníte za niečo, čo ste urobili zle – či už ste neodmietli pozvanie správnym spôsobom, urazili ste niečie city alebo ste povedali niečo nemilé či priamo urážlivé – zastavte sa. Skôr ako sa pokúsite ospravedlniť, zamyslite sa nad týmito štyrmi otázkami:
- Presúvam vinu?
- Znižujem svoj skutok na minimum?
- Znie to ako obrana?
- Dokážem sa ospravedlniť bez toho, aby som druhej osobe pripomenul, že aj ona zhrešila?
Dobré ospravedlnenie nikdy neobsahuje slová “prepáč, ak”, “prepáč, ale” alebo “prepáč, že si”. Nehovorí druhej osobe, že to preháňa alebo že spôsobila to, za čo sa teraz ospravedlňujete. Nevyžaduje, aby sa vám druhá osoba následne ospravedlnila. Stojí samo na sebe, je silné a vznešené.
Keď ide o ospravedlnenie, zabudnite na dokonalosť
Dokonalosť je nemožná, nie je to rozumný cieľ pre nikoho z nás. Zlyhanie je súčasťou ľudského bytia. A keď prijmete, že každý človek je chybný, môžete akceptovať, že všetci máme na výber, či sa ospravedlníme dobre, zle alebo vôbec. Jediné, čo môžete urobiť, je snažiť sa čo najlepšie.
Takže tu je návrh: Keď sa budete musieť ospravedlniť, skúste si to nacvičiť pred zrkadlom, mačkou alebo trsom púpav. “Je mi to ľúto, odraz.” “Ospravedlňujem sa, odraz.” “Odraz, mal si pravdu. Mýlil som sa. Mal som ťa počúvať.” Keď ste od odrazu dostali pozitívnu odpoveď – alebo aspoň nie negatívnu, precvičte si to na sympatickom (pre vás) priateľovi. Povedzte mu, čo sa stalo. Požiadajte ich, aby sa zamysleli nad tým, ako by reagovali, keby dostali ospravedlnenie podobné tomu, ktoré prezentujete. Ak povedia, že by boli podráždení, je pravdepodobné, že príjemca, pre ktorého to nacvičujete, bude tiež podráždený. Teraz je na vás, aby ste sa rozhodli, či ste schopní ospravedlniť sa dobre, alebo či by ste sa mali rozhodnúť neospravedlniť sa.
