videní: 13.2K
Starí Slovani dodržiavali mnoho zvykov. Všetky úzko súviseli z ich pohanským pôvodom. Ich zvyky a tradície sa zachovali dodnes. Extra zaujímavý bol sviatok letného slnovratu, kedy naši predkovia robievali mnoho zvláštnych rituálov. Chceš sa o nich dozvedieť viac?
Letný slnovrat bol magickým sviatkom. Mnohé zvyky a tradície sa viažu na fakt, že to je najdlhší deň a najkratšia noc v roku. Dodnes sa zachovalo pálenie vatier, zbieranie bylín či bujaré zábavy (aj keď v porovnaní s našimi predkami sme ešte veľmi striedmi. Letný slnovrat (21.júna) a deň svätého Jána Krstiteľa (24. júna) sa spojili až v dobe, kedy do našej oblasti prenikalo kresťanstvo.
Horí, horí, všetko horí!
Tradovalo sa, že na Jána majú všetky živly najväčšiu moc. Bol to akýsi začiatok novej etapy. Preto aj spomínané pálenie ohňov. Vatry boli menšie, ako v súčasnosti. Také, aby sa dali preskočiť. Preskakovaním ohňov si mladí dokazovali svoju šikovnosť a obratnosť. Na pripomenutie si sily slnka, ktoré bolo v tento deň na vrchole a odteraz už len klesalo, púšťali ľudia z vrchov do dolín zapálené kolesá. Do ohňa sa hádzal chlieb alebo posúch na znak obetovania, ako bolo zvykom v pohanských kulturách. Oheň mal tiež privolať dážď a popol rozsypaný na role ochraňoval úrodu.
Oheň však nebol jediným uctievaným živlom. V tento deň sa naši predkovia s obľubou kúpali v riekach a potokoch. Išlo o prvé kúpanie pod holým nebom.
Magické bylinky
Naši predkovia najkratšej noci v roku pripisovali takú čarovnú moc, že počas nej chodili zbierať bylinky. Tieto byliny boli samozrejme kúzelné. Okrem nich ľudia zbierali aj rosu, ktorá mala údajne liečiť.
Chceš si privolať šťastie? Jednoducho si v tento deň chyť svätojánsku mušku a nos ju stále so sebou. Účinok je porovnateľný so štvorlístkom.
Ešte bláznivejšie zvyky a tradície
Pri spomínanom preskakovaní ohňov mali dievčatá na hlavách vence uvité z deviatich druhov kvetín. Pri ich zbieraní nemohli ani prehovoriť, ani sa otočiť. Pri sebe nosili ochrannú rastlinu palinu. Keď sa cez takýto veniec pozrú do svätojánskeho ohňa, uvidia tvár svojho nastávajúceho. Potom vence hádzali na jabloň. Verili, že koľkokrát veniec spadne späť, toľko rokov ešte zostane dievčina slobodná.
Magickú moc pripisovali aj maslu, ktoré sa urobilo v tento deň.
Okrem toho mali byť počas letného slnovratu extrémne aktívni aj démoni a bosorky. Pred týmito prízrakmi mali ľudí ochrániť prekrížené metly. Dobytku sa dávala jesť palina, aby im bosorky nezobrali mlieko.
Na svätého Jána sa tiež otvárala zem a vydávala na povrch svoje poklady, ktoré mohol nájsť len človek statočný s čistým srdcom.
Najdivokejšie boli však najstaršie tradície. Verilo sa, že letný slnovrat je najideálnejší deň na otehotnenie. Tak bolo žiadúce, aby sa na oslavách spojili ženy a muži. A ver, že bolo jedno, kto s kým. Dieťa počaté v tento deň malo veľmi vysokú pravdepodobnosť, že prežije, keďže sa narodilo už do jari.
Zdroj: myliptov.sme.sk | topdesat | slovenskezvyky
