Oblaky patria medzi najbežnejšie prírodné úkazy, ktoré môžeme pozorovať každý deň na oblohe. Hoci pôsobia ľahko a niekedy až magicky, ich vznik je výsledkom presných fyzikálnych procesov prebiehajúcich v atmosfére. Oblaky zohrávajú dôležitú úlohu pri počasí, kolobehu vody aj regulácii teploty na Zemi.
Ako vznikajú oblaky?
Keď sa pozrieme na oblohu, vidíme rôzne druhy oblakov – od snehobielych nadýchaných útvarov až po tmavé dažďové mraky. Ich vznik však začína oveľa nižšie, na zemskom povrchu.
Základnou surovinou pre vznik oblakov je voda. Nachádza sa v oceánoch, moriach, jazerách, riekach, mokradiach, ale aj v pôde a rastlinách. Keď slnečné žiarenie ohrieva zemský povrch, voda sa začne meniť na vodnú paru. Tento proces nazývame vyparovanie.
Vodná para je neviditeľná a neustále sa nachádza vo vzduchu okolo nás. Každý deň sa do atmosféry dostávajú miliardy ton vody, ktoré sa postupne presúvajú do vyšších vrstiev ovzdušia.
Teplý vzduch stúpa smerom nahor
Vzduch ohriaty pri zemskom povrchu je ľahší ako chladnejší vzduch vo vyšších vrstvách atmosféry. Preto začne prirodzene stúpať.
Ako vzduch stúpa, tlak v okolí klesá a vzduch sa rozpína. Pri rozpínaní zároveň stráca teplo a postupne sa ochladzuje. Tento proces je kľúčový pre vznik oblakov.
Teplý vzduch dokáže udržať oveľa viac vodnej pary než studený vzduch. Keď sa preto stúpajúci vzduch dostatočne ochladí, vodná para sa začne premieňať späť na drobné kvapôčky vody.
Prečo je dôležitý prach v atmosfére?
Možno prekvapivo, bez prachu by oblaky prakticky nevznikali.
Vo vzduchu sa nachádzajú mikroskopické častice prachu, peľu, soli z oceánov, dymu alebo popola. Tieto drobné častice sa nazývajú kondenzačné jadrá.
Vodná para potrebuje pevný povrch, na ktorom môže kondenzovať. Keď sa para stretne s kondenzačným jadrom, začne sa okolo neho vytvárať miniatúrna kvapôčka vody.
V jednom jedinom oblaku sa nachádzajú miliardy takýchto drobných kvapiek.
Ako sa z kvapôčok stane oblak?
Jednotlivé kvapky vody sú také malé, že ich voľným okom nedokážeme vidieť. Keď sa však nahromadia v obrovskom množstve, začnú rozptyľovať slnečné svetlo.
Práve tento rozptyl svetla spôsobuje, že oblaky vidíme ako biele alebo sivé útvary na oblohe.
Vo vyšších nadmorských výškach, kde teploty klesajú hlboko pod bod mrazu, sa namiesto kvapiek vytvárajú drobné ľadové kryštáliky. Preto sú niektoré oblaky tvorené prevažne ľadom.
Prečo sú oblaky biele?
Mnohí si myslia, že oblaky sú biele preto, lebo obsahujú vodu. Skutočný dôvod je však trochu zložitejší.
Drobné kvapôčky vody rozptyľujú všetky farby slnečného svetla približne rovnako. Keď sa všetky farby spoja, naše oči ich vnímajú ako bielu.
Čím je oblak hustejší a hrubší, tým menej svetla cez neho preniká. Preto môžu veľké dažďové oblaky pôsobiť tmavosivo alebo dokonca takmer čierno.
Ako vzniká dážď?
Kvapky vody v oblakoch neustále narážajú do seba. Pri zrážkach sa spájajú a vytvárajú väčšie kvapky.
Keď sa stanú príliš ťažkými na to, aby ich vzdušné prúdy udržali vo vzduchu, začnú padať k zemi.
V závislosti od teploty môžu z oblakov vypadávať:
- dažďové kvapky,
- snehové vločky,
- krúpy,
- mrznúci dážď.
Po dopade na zem sa voda opäť vyparuje a celý proces sa opakuje v nekonečnom kolobehu vody.
Aké sú hlavné druhy oblakov?
Meteorológovia rozdeľujú oblaky podľa výšky, v ktorej sa nachádzajú.
Nízke oblaky
Nachádzajú sa približne do výšky 2 000 metrov. Patria sem najmä stratusy a kumuly, ktoré pozorujeme najčastejšie. Môžu prinášať zamračené počasie, ale aj príjemné letné dni.
Stredné oblaky
Vyskytujú sa vo výškach od 2 000 do 6 000 metrov. Typickými predstaviteľmi sú altocumulus a altostratus. Často pokrývajú veľkú časť oblohy a môžu signalizovať zmenu počasia.
Vysoké oblaky
Vznikajú vo výškach nad 6 000 metrov. Najznámejšie sú cirry, ktoré vyzerajú ako jemné biele vlákna. Keďže sa nachádzajú vo veľmi chladnom prostredí, tvoria ich prevažne ľadové kryštály.
Zaujímavosti o oblakoch, ktoré ste možno nevedeli
Oblaky nie sú také ľahké, ako vyzerajú. Priemerný kumulus môže obsahovať viac než 500 ton vody, no vďaka extrémne malým kvapôčkam zostáva vo vzduchu.
Najvyššie oblaky na Zemi môžu siahať až do výšky 18 kilometrov. Ide najmä o mohutné búrkové oblaky cumulonimbus, ktoré produkujú blesky, krupobitie a intenzívne zrážky.
Niektoré oblaky sa pohybujú rýchlosťou viac ako 150 kilometrov za hodinu, najmä vo vysokých vrstvách atmosféry.
Vedci skúmajú oblaky aj preto, že majú významný vplyv na globálnu klímu. Dokážu totiž odrážať časť slnečného žiarenia späť do vesmíru a zároveň zadržiavať teplo v atmosfére.
Prečo sú oblaky dôležité pre život na Zemi?
Bez oblakov by neexistoval kolobeh vody, ktorý zabezpečuje zásobovanie planéty sladkou vodou. Oblaky prinášajú dážď, sneh a ďalšie zrážky, ktoré dopĺňajú zásoby vody v riekach, jazerách a podzemných zdrojoch.
Zároveň pomáhajú regulovať teplotu planéty. Počas dňa môžu odrážať časť slnečného žiarenia a zabraňovať nadmernému prehrievaniu povrchu. V noci naopak fungujú ako prirodzená prikrývka, ktorá zadržiava teplo v atmosfére.
Hoci ich často považujeme za samozrejmosť, oblaky patria medzi najdôležitejšie prvky zemského klimatického systému a bez nich by život na našej planéte vyzeral úplne inak.
Zdroj: jagranjosh | topdesat
