Špongia prežila viac ako dve tisícročia a vedci odhadujú, že jej vek dosahuje približne 2 300 rokov. Tento fascinujúci morský organizmus patrí medzi najstaršie žijúce živočíchy na planéte a dodnes zohráva kľúčovú úlohu v ekosystémoch koralových útesov. Objav zároveň ukazuje, aké výnimočné organizmy sa ukrývajú v hlbinách Karibského mora.
Vedci identifikovali najväčšiu známu obrovskú sudovú špongiu (Xestospongia muta), ktorá podľa odhadov rastie už približne 2 300 rokov. Ak sa tieto výpočty potvrdia, ide nielen o najstaršiu známu žijúcu špongiu na svete, ale aj o jedného z najdlhšie žijúcich živočíchov vôbec.
Tento mohutný organizmus sa nachádza hlboko pod hladinou Karibského mora, kde celé stáročia nepozorovane filtruje vodu a vytvára útočisko pre množstvo ďalších morských druhov. Morskí biológovia ju prezývajú „sekvoja útesu“, pretože svojou dlhovekosťou a veľkosťou pripomína legendárne sekvoje rastúce na súši.
Prečo sa špongia nazýva sekvoja útesu?
Špongie patria medzi najstaršie mnohobunkové živočíchy na Zemi. Na rozdiel od väčšiny živočíchov nemajú nervový systém, orgány ani skutočné tkanivá. Ich život závisí od nepretržitého prúdenia vody cez tisíce drobných pórov, ktorými filtrujú potravu, kyslík aj živiny.
Práve mimoriadne pomalý rast je dôvodom, prečo môžu dosahovať taký vysoký vek. Každý rok narastú iba o niekoľko centimetrov, a preto môže obrovský objem ich tela predstavovať živú kroniku oceánov siahajúcu ďaleko do minulosti.
Ako vedci určili vek špongie?
Na rozdiel od stromov nemajú špongie letokruhy, podľa ktorých by sa dal určiť ich vek. Vedci preto využili pokročilé modelovanie rastu, ktoré vychádza z dlhodobého sledovania prírastkov objemu.
Výpočty zohľadňovali viacero faktorov:
- rýchlosť rastu počas desiatok rokov,
- teplotu okolitej vody,
- podmienky prostredia,
- celkový objem špongie.
Na základe týchto údajov vedci spätne odhadli, kedy sa špongia usadila na morskom dne ako drobná larva. Výsledok naznačuje, že začala rásť približne v období, keď ešte existovala Rímska republika a žil Július Caesar.
Prečo dokáže žiť viac ako dve tisícročia?
Dlhý život špongií je výsledkom viacerých evolučných výhod. Ich metabolizmus je mimoriadne pomalý, čo znamená aj pomalšie opotrebovanie buniek. Navyše disponujú výnimočnou schopnosťou regenerácie a poškodené časti tela dokážu jednoducho nahradiť novým rastom.
Ďalším faktorom je produkcia chemických látok, ktoré odrádzajú predátorov vrátane niektorých rýb či morských korytnačiek. Hlbokomorské prostredie im zároveň poskytuje stabilné podmienky s relatívne nemennou teplotou a pravidelným prísunom potravy.
Špongia ako ekologický superhrdina oceánov
Obrovské sudové špongie nepredstavujú len prírodnú raritu. Sú nevyhnutnou súčasťou koralových útesov v Karibiku aj Atlantiku.
Jediná veľká špongia dokáže každý deň prefiltrovať tisíce litrov morskej vody. Tým odstraňuje baktérie, recykluje živiny a pomáha udržiavať priaznivé podmienky pre koraly aj ďalšie morské organizmy.
Ich duté telo zároveň slúži ako prirodzený úkryt pre stovky druhov rýb, krabov, kreviet a ďalších bezstavovcov. V podstate ide o celý podmorský ekosystém ukrytý v jedinom organizme.
Objav pripomína, aké tajomstvá oceány ešte ukrývajú
Odhad veku približne 2 300 rokov robí z tejto karibskej špongie jedného z najstarších žijúcich živočíchov na planéte. Hoci vedci budú jej vek ďalej skúmať a spresňovať, už dnes ide o mimoriadny dôkaz toho, že oceány stále ukrývajú organizmy, ktoré prežili celé dejiny ľudskej civilizácie.
Takéto objavy zároveň zdôrazňujú význam ochrany koralových útesov, ktoré patria medzi najohrozenejšie ekosystémy sveta. Ak by tieto biotopy zanikli, ľudstvo by mohlo prísť o organizmy, ktoré na Zemi žijú už viac ako dve tisícročia.
Zdroj: jagranjosh | topdesat
