Amazonský dažďový prales sa stane dejiskom jedného z najambicióznejších vedeckých experimentov súčasnosti, ktorý má pomôcť odhaliť budúcnosť klímy na Zemi. Vedci z Brazílie a Veľkej Británie plánujú počas nasledujúceho desaťročia umelo zvýšiť koncentráciu oxidu uhličitého v časti amazonského lesa na úroveň, akú očakávame koncom tohto storočia. Cieľom je zistiť, či bude najväčší dažďový prales sveta schopný absorbovať viac uhlíka, alebo sa naopak priblíži k bodu zlomu, ktorý by mohol urýchliť globálne otepľovanie.
Amazonský dažďový prales ako stroj času
Projekt s názvom Amazon FACE (Free-Air CO2 Enrichment) patrí medzi najväčšie environmentálne experimenty, aké boli kedy realizované v tropických lesoch. Nachádza sa v biologickej rezervácii Cuieiras približne 70 kilometrov severne od brazílskeho mesta Manaus a jeho celkové náklady presahujú 50 miliónov dolárov.
Na prvý pohľad môže celý projekt pôsobiť paradoxne. Vedci totiž plánujú vypúšťať tisíce ton oxidu uhličitého priamo do amazonského lesa. V skutočnosti však nejde o znečisťovanie životného prostredia, ale o pokus simulovať podmienky, ktoré môžu na Zemi panovať okolo roku 2080.
Výskumníci chcú vytvoriť prostredie s koncentráciou približne 630 častíc CO2 na milión (ppm), čo je o približne 200 ppm viac než dnes. Takýmto spôsobom sa pokúsia zistiť, ako budú reagovať stovky druhov stromov na budúce klimatické podmienky.
Najdôležitejšia otázka pre budúcnosť klímy
Vedci sa už roky nevedia zhodnúť na tom, ako bude amazonský dažďový prales reagovať na rastúce koncentrácie oxidu uhličitého.
Jedna skupina klimatických modelov predpokladá, že vyššie množstvo CO2 bude fungovať ako prirodzené hnojivo. Stromy by mohli rásť rýchlejšie, absorbovať viac uhlíka a pomáhať spomaľovať klimatické zmeny. Tento jav sa označuje ako efekt hnojenia CO2.
Druhá skupina vedcov však upozorňuje, že amazonské pôdy majú obmedzené množstvo živín. Aj keď budú mať stromy viac oxidu uhličitého, nemusia mať dostatok živín na ďalší rast. V kombinácii s rastúcimi teplotami a častejšími obdobiami sucha by to mohlo viesť k odumieraniu lesov a postupnej premene častí Amazónie na savanu.
Ak by sa tento scenár naplnil, následky by boli globálne. Odumierajúce stromy by začali uvoľňovať obrovské množstvo uhlíka späť do atmosféry, čím by sa klimatická kríza ešte viac prehĺbila.
