Ako bude experiment prebiehať?
V srdci dažďového pralesa už vyrástlo 96 špeciálnych veží vysokých približne 35 metrov. Sú rozdelené do šiestich kruhov s priemerom 30 metrov, pričom každý obklopuje desiatky dospelých stromov.
Tri kruhy budú dostávať zvýšené množstvo oxidu uhličitého, zatiaľ čo ďalšie tri budú slúžiť ako kontrolné oblasti. Vedci tak budú môcť porovnávať rozdiely medzi stromami vystavenými budúcim podmienkam a stromami rastúcimi v prirodzenom prostredí.
Oxid uhličitý bude privádzaný do systému v kvapalnej forme a následne rozptyľovaný cez špeciálne potrubia umiestnené po celej výške veží. Moderný počítačový systém bude neustále sledovať koncentráciu plynu, smer vetra a ďalšie meteorologické údaje, aby boli podmienky čo najpresnejšie.
Denne sa do experimentálnych oblastí uvoľní približne 2,5 až 3 tony CO2.
Čo budú vedci sledovať?
Počas desaťročného výskumu budú odborníci monitorovať viac ako 1 300 stromov reprezentujúcich vyše 400 druhov rastlín.
Zaujímať ich bude predovšetkým rýchlosť fotosyntézy, množstvo uhlíka uloženého v dreve, koreňoch a listoch, ale aj kolobeh živín a vody v pôde. Veľkú pozornosť budú venovať aj tomu, či sa zmení druhové zloženie lesa.
Niektoré druhy môžu z vyšších koncentrácií CO2 profitovať a expandovať, zatiaľ čo iné môžu postupne ustupovať. Výsledky by mohli zásadne ovplyvniť naše chápanie budúcnosti tropických ekosystémov.
Amazónia ako kľúč ku klimatickej budúcnosti
Amazonský dažďový prales sa často označuje za „zelené pľúca planéty“. Hoci tento pojem nie je úplne presný z vedeckého hľadiska, Amazónia zohráva mimoriadne dôležitú úlohu v globálnom kolobehu uhlíka a vody.
Práve preto je otázka jej budúceho vývoja jednou z najväčších neznámych v klimatických modeloch. Ak sa ukáže, že les dokáže efektívne absorbovať rastúce množstvo uhlíka, môže ľudstvu poskytnúť cenný čas na znižovanie emisií. Ak však vedci zistia, že sa blíži k ekologickému bodu zlomu, bude potrebné konať ešte rýchlejšie.
Výsledky experimentu Amazon FACE tak môžu patriť medzi najdôležitejšie vedecké poznatky nasledujúceho desaťročia a výrazne ovplyvniť klimatické stratégie krajín po celom svete.
Zdroj: sciencefocus | topdesat
