Sú všetky tieto zemetrasenia prepojené?
Na prvý pohľad sa môže zdať, že množstvo silných otrasov počas niekoľkých dní naznačuje vznik globálneho dominového efektu. Odborníci však tvrdia, že takýto scenár nie je podľa súčasných vedeckých poznatkov pravdepodobný.
Jednotlivé zlomy, na ktorých zemetrasenia vznikajú, sú od seba vzdialené tisíce kilometrov. Energia uvoľnená pri silnom zemetrasení síce dokáže vyvolať dotrasy v blízkom okolí epicentra, no nestačí na aktiváciu vzdialených tektonických hraníc na inom kontinente.
Seizmológovia preto vysvetľujú, že podobné časové zoskupenie je výsledkom prirodzenej náhody, nie vzájomného ovplyvňovania jednotlivých otrasov.
Čo hovoria odborníci?
Seizmologička Lucy Jonesová z Caltechu upozorňuje, že takéto zoskupenia síce môžu pôsobiť dramaticky, no z vedeckého hľadiska nejde o nič výnimočné.
Podľa odborníkov sa na Zemi každý rok v priemere vyskytne približne 10 až 15 zemetrasení s magnitúdou vyššou ako 7. Občas sa jednoducho stane, že viaceré z nich nastanú v krátkom časovom období, čo následne vyvoláva dojem, že spolu súvisia.
Z pohľadu seizmológie však zatiaľ neexistujú dôkazy o tom, že by silné zemetrasenie na jednom kontinente dokázalo spustiť podobne silný otras na opačnej strane planéty.
Je dôvod na obavy?
Hoci séria silných otrasov prirodzene vyvoláva obavy, odborníci odporúčajú zachovať pokoj. Zemetrasenia patria medzi bežné geologické procesy, ktoré sprevádzajú vývoj našej planéty už milióny rokov.
Moderné monitorovacie systémy neustále sledujú seizmickú aktivitu po celom svete a umožňujú vedcom rýchlo vyhodnocovať nové udalosti. Aj keď nie je možné presne predpovedať, kedy dôjde k ďalšiemu silnému zemetraseniu, súčasné poznatky nenaznačujú, že by nedávne otrasy boli súčasťou jednej globálnej reťazovej reakcie.
Zdroj: jagranjosh | topdesat
