videní: 833
Výskumníci zrekonštruovali minulosť pohoria meraním množstva rôznych verzií alebo izotopov kyslíka v jeho sedimentárnych horninách – technika nazývaná trojitá kyslíková analýza, ktorá sa zvyčajne používa na štúdium meteoritov.
Na náveterný svah hory, ktorý ako prvý zasiahne vzduch cirkulujúci okolo hory, prší viac ako na opačnej strane, známej ako záveterný svah. Chemické zloženie tohto dažďa sa mení, keď sa vzduch pohybuje po náveternom svahu smerom k vrcholu hory, pričom ťažšie izotopy kyslíka ubúdajú v nižších nadmorských výškach a ľahšie izotopy klesajú blízko vrcholu.
Sledovaním týchto zmien výskumníci určili historickú nadmorskú výšku skál. Zistili, že zloženie pred 62 miliónmi rokov bolo v súlade s nadmorskou výškou 3 500 m. “To je oveľa viac, ako si mnohí mysleli,” uviedol Ibarra vo vyhlásení.
Tento počiatočný zdvih mohol byť spôsobený oceánskou časťou indickej tektonickej dosky, ktorá sa v tom čase pretláčala pod kontinentálne dosky pod malým uhlom a tlačila vrchnú dosku nahor.
Takže „oceánska časť indickej platne iniciovala konvergenciu,“ povedal Ibarra pre Live Science. “To poskytlo zhruba 60% prevýšenie, ktoré nachádzame v našej štúdii.”
Zrážka platní pridala pohoriu na výške približne 1 km
Obrovská kolízia pred 45 miliónmi až 59 miliónmi rokov potom podľa štúdie vytlačila okraje indických a euroázijských tektonických platní o ďalší 1 km. Tieto tektonické sily pretrvávajú a prispievajú k rastu hôr aj dnes. “Posledným ťahom je začiatok (a dnešné pokračovanie) zrážky kontinent-kontinent,” povedal Ibarra.
Podľa štúdie by objav mohol pomôcť vysvetliť niekoľko klimatických javov vrátane vzniku monzúnového systému východnej a južnej Ázie.
“Toto nové chápanie by mohlo pretvoriť teórie o klíme a biodiverzite v minulosti,” uviedol Ibarra vo vyhlásení.
Mount Everest: TOP 10+ faktov o najvyššej hore sveta
Zdroj: livescience | topdesat
