videní: 957
Približne pred 35 miliónmi rokov však basilosaury začali vymierať, a keď vyhynuli, na ich miesto sa objavila nová skupina veľrýb. Tieto veľryby sa stali predkami dnešných veľrýb.
Panva tohoto živočícha síce pripomínala panvu basilosaura, ale nepodobala sa na žiadnu panvu basilosaura, ktorá bola doteraz nájdená. Pri skúmaní kosti Amson zistil, že jej rebrá a chrbtica v skutočnosti obsahujú ďalšie vrstvy vonkajších kostí, čo spôsobilo ich nafúknutý, zvláštny tvar.
Zatiaľ čo typická kosť obsahuje množstvo pórov, ktoré znižujú jej hmotnosť bez toho, aby obetovali pevnosť, Perucetove kosti boli celé pevné. V skutočnosti je fosília taká tvrdá a hustá, že pokus zatĺcť do nej klinec kladivom “by spôsobil len iskry”, povedal Amson.
Amson a jeho kolegovia vytvorili trojrozmerné skeny fosílnych kostí. Vytvorili tak digitálnu rekonštrukciu celej kostry veľryby, ktorú potom porovnali s inými basilosauridmi, ktorí sa zachovali v úplnosti.
Veľryba má veľmi pevné fosílie
Pracujúc s predpokladom, že zvyšok tela tohoto živočícha by bol rovnako hustý, odhadli, že jeho kompletná kostra, ak by bola približne rovnako veľká ako u iných basilosauridov, by vážila od 5,8 do 8,3 tony. V takom prípade by Perucetus mal najťažšiu kostru zo všetkých cicavcov – takmer dvakrát ťažšiu ako modrá veľryba.
Takže napriek tomu, že je jeho veľkosť iba dve tretiny z modrej veľryby, pravdepodobne vážil približne rovnako.
“Určite je váhovo podobný modrej veľrybe,” povedal Amson. A to je nízky odhad. Podľa portálu INSIDER vedci určili, že Perucetus mohol vážiť až 340 ton, čo by z neho robilo najťažšie zaznamenané zviera.
Ostatní odborníci neboli takí presvedčení. Nicholas Pyenson, paleontológ zo Smithsonovho národného prírodovedného múzea, ktorý sa na štúdii nepodieľal, povedal: “Kým nenájdeme zvyšok kostry, myslím, že by sme mali odložiť otázku o váhe.”
Hans Thewissen, paleontológ z Lekárskej univerzity v severovýchodnom Ohiu taktiež súhlasil s nadšením ohľadne váhy.
Vedci tiež naznačili, že Perucetus by pravdepodobne žil svoj život podobným spôsobom ako kapustňáky, ktoré majú tiež pomerne husté kosti. Kapustňáky sa na rozdiel od veľrýb pasú na dne oceánu a pohybujú sa pomaly zdvíhaním a spúšťaním chvosta.
Na základe toho, kde vedci našli kosti Perucetusa, odhadli, že sa pomaly pohyboval v pobrežných vodách nie hlbších ako 150 metrov. V súčasnosti vedci netušia, ako tieto prehistorické leviatany poháňali ich mohutné telá.
Zdroj: allthatsinteresting / topdesat
