videní: 1.2K
Okrem toho sú to možno jedny z najrýchlejšie sa pohybujúcich vodopádov na našej planéte. Niagara sa objavila po poslednej dobe ľadovej spolu s celým povodím Veľkých jazier – Niagara je jeho súčasťou. Pred 18 000 rokmi tento úžasný vodopád neexistoval. Oblasť južného Ontária pokrývali ľadové kryhy. Ich hrúbka dosahovala až 3 kilometre.
Ako sa ľadové kryhy posúvali na juh, vytvárali sa povodia Veľkých jazier. Potom sa roztopili a uvoľnili do nich obrovské množstvo vody. Niagarský polostrov nebol pod ľadom takmer 12 500 rokov. Keď sa ľad roztopil, vzniknuté vody začali prúdiť dolu, čo sa neskôr zmenilo na rieku Niagara, jazero Erie a jazero Ontario. Trvalo to dlho, ale voda nakoniec erodovala útesy a vytvorila tieto veľkolepé vodopády. Možno ste si všimli, že rieka Niagara je úžasne zelená. Táto špecifická farba nám prezrádza, aká silná je voda, pokiaľ ide o eróziu. Každú minútu Niagarské vodopády vyvrhnú viac ako 60 ton rozpustených minerálov. To všetko spolu s rozpustenou soľou a jemne rozomletou horninou spôsobuje, že farba je taká nádherná.
NIAGARSKÉ VODOPÁDY MENILI SVOJ TVAR A POLOHU V DÔSLEDKU GEOLOGICKÝCH ZMIEN, KTORÉ SA ODOHRALI TISÍCE ROKOV DOZADU
Ľudia žijúci v Spojených štátoch a Kanade, presnejšie viac ako milión ľudí, ktorí majú prístup do tejto oblasti, využívajú vody rieky Niagara na rôzne účely. Napríklad na rybolov, získavanie pitnej vody, rekreačné aktivity – vrátane kúpania, plavby loďou, pozorovania vtákov, výrobu energie z vodnej elektrárne a mnohé ďalšie. Prvá vodná elektráreň na svete bola postavená koncom 19. storočia a nachádzala sa priamo pri vodopádoch. Čoskoro sa to začalo vyplácať, pretože ľudia z nej získavali elektrickú energiu. Táto elektrina však mohla prejsť len necelých 100 metrov, takže tam bolo potrebné niečo vylepšiť. Nikola Tesla bol ten, kto sa tejto výzvy ujal a urobil potrebné zmeny. Zistil, že elektrina môže cestovať na veľké vzdialenosti, ak sa použije striedavý prúd. Dnes niekoľko elektrární pri Niagarských vodopádoch poskytuje viac ako 2 milióny kilowattov energie.
Povieme vám ešte jednu zaujímavosť – rok 1969 nebol jediným obdobím, keď sa Niagarské vodopády zastavili. V roku 1848 voda cez vodopády netiekla až 40 hodín. Vodopády boli už vtedy veľmi obľúbené medzi turistami a užitočným zdrojom energie pre miestnych obyvateľov, takže niet divu, že sa zľakli. Tentoraz bola na vine príroda – ľad zablokoval prameň rieky Niagara. Ako prvý si to všimol istý americký farmár. Bolo to 29. marca a on sa tesne pred polnocou vybral na prechádzku. Čoskoro si uvedomil, že nepočuje mohutný hukot vodopádov. Rýchlo sa vybral k okraju rieky a zostal stáť v šoku – voda tam takmer nebola.
NIAGARSKÉ VODOPÁDY SÚ ZNÁME AJ TÝM, ŽE VYTVÁRAJÚ HUSTÝ HMLOVÝ OBLAK NAD SVOJOU VODNOU HLADINOU
Továrne a mlyny sa museli zatvoriť, pretože boli závislé od tejto vody. Korytnačky sa len tak potulovali po okolí, ryby neprežili. Niektorí ľudia sa prechádzali po dne rieky a brali si drobnosti, ktoré tam našli, ako suveníry. O dva dni neskôr, 31. marca, však ľudia počuli vzdialené dunenie prichádzajúce z horného toku rieky – bolo čoraz bližšie a hlasnejšie, až sa im pred očami objavila vodná stena. A jedna z najväčších svetových atrakcií, ktorú každoročne navštívia milióny turistov, bola opäť v prevádzke – veľkolepá a napokon nepremožiteľná. Tak, ako to má byť.
Zdroj: brightside / topdesat
