videní: 1.4K
Čo sa stane, ak chceš nájsť nejaké miesto, kam sa potrebuješ dostať, ale nemáš ani najmenšiu šajnu, kde to je? Vytiahneš GPS v mobile a hurá do cieľa. Ostrovy Phantom sa ale nedarí nájsť už stovky rokov.
Počas plavby z Manily do Mexika v roku 1528 španielsky kapitán Alavaro de Saaverda informoval o tom, že sa zastavil na pár ostrovoch niekoľko tisíc kilometrov severne od Papuy-Novej Guiney na Filipínskom mori. Vymenoval ostrovy Los Buenos Jardines a vo svojom denníku písal o priateľských domorodcoch, ktorých tam stretol. Kartograf Mercator pridal ostrovy neskôr v rovnakom storočí do svojej mapy sveta, ale keď americké a japonské námorníctvo začalo tieto ostrovy Phantom začiatkom štyridsiatych rokov hľadať, neboli tam, kde by podľa súpisov mali byť.
Los Buenos Jardines je jedným z príkladov stoviek ostrovov, neexistujúcich miest, ktoré boli chybne nahlásené, väčšinou počas objavovania, a to buď omylom alebo úmyselne. Ríše často platili svojim prieskumníkom za každý nový ostrov, ktorý objavili. Našlo sa aj dosť bezohľadných kapitánov lodí závislých na peniazoch, ktorý pokryli mapy Karibiku a Tichomoria fiktívnymi ostrovmi, ktoré boli na mapách značené ďalšie stáročia.
Verilo sa, že taký Hy-Brasil existuje v Atlantickom oceáne kdesi západne od Írska, zahalený v hmle, ktorá sa zdvihla iba raz za sedem rokov. Fenomén fantómových ostrovov poukazuje na autoritu, ktorú udeľujeme dokumentom, ako sú mapy a atlasy. Po zaznačení ostrova na mapu sa stáva “skutočným”, alebo aspoň rovnako reálnym ako akýkoľvek iný prvok na mape.
Ani vo veku satelitnej fotografie nie sú mapy voči takýmto chybám odolné. Až do roku 2012 zahŕňali Mapy Google Sandy Island, fantómový ostrov „objavený“ kapitánom Jamesom Cookom pri pobreží Austrálie v roku 1774 (v súčasnosti sa predpokladá, že bol pemzou vyvrhnutou sopečnou erupciou). Vyzeralo to ako zlovestná škvrna čiernych pixelov v satelitných snímkach, kde sa algoritmy Google pokúsili zladiť protichodné mapové údaje.
Diskusia o tom, či ostrovy skutočne existujú, presahuje oblasť geopolitiky a kartografie. Dobrý príklad je Rockall, neobývaný kúsok žuly, ktorý sotva vyčnieva z Atlantického oceánu asi 300 km západne od Outer Hebrides a o ktorom Spojené kráľovstvo tvrdí, že patrí im. Otázka, či balvan vyčnievajúci z vody spĺňa právne vymedzenie ostrova, ktorý by Veľkej Británii udelil úplné teritoriálne a rybolovné práva na okolité vody, bola predmetom diskusie až do polovice 90. rokov.
Čína našla lepšie riešenie (aspoň pre nich). Na zavedenie územných práv vrhla obrovské množstvo piesku do Juhočínského mora a okolo vytvorila zhruba 6 nových ostrovov na vrchole existujúcich útesov. Zrejme v dobe ľahko dostupných informácií a väčšieho množstva dezinformácií nestačí iba načrtnúť na mape falošný bod.
