videní: 1.4K
Pokračujeme druhou časťou článku o tragickej udalosti, ktorá sa stala tretieho marca v roku 1944. Po tom, čo prednosta zazrel červenú lampu, zostúpil z plošiny kabíny a v tom išiel muž mávajúci červenou lampou k zemi. Sotva stihol poznamenať: „Všetci sú mŕtvi!“ Náčelník ho vzal na svoju stanicu a zisťoval, čo sa prihodilo.
Bol to brzdič z vlaku č. 8017. Popísal, ako v tuneli náhle s trhnutím zastavili. Vo vnútri tunela nebol len jeho brzdný vozeň a 3 zadné vagóny, pričom zvyšok súpravy ostal v tuneli. Brzdič sa išiel popozerať pozdĺž vlaku, nastúpil doň a takmer okamžite uvidel mŕtvoly. Vybehol z tunelu a vydal sa po koľajniciach k Balvanu. Šliapal, kým nespozoroval prednostu. Ten si jeho príbeh vypočul, ihneď sa rozbehol k tunelu, otvoril niekoľko dverí. Všetci vyzerali mŕtvi. Preto sa vrátil na stanovište a o štvrtej hodiny rannej vyhlásil poplach.
K vlaku sa rozbehli americkí vojaci, talianski policajti a železničiari. Brzdový vagón ihneď pripojili k lokomotíve a súpravu odtiahli naspäť do stanice. Až potom sa ukázali škody, ktoré boli napáchané.
Pred svedkami ležali stovky mŕtvol. Z osemsto cestujúcich prežilo len päť, a z nich jeden neskôr zomrel. Tí, ktorí ostali nažive, nepomohli pochopiť, čo sa vlastne stalo. Po záchrannej akcii začalo vyšetrovanie príčiny tragédie. Strojvodcovia aj kuriči zahynuli, takže nebolo možné ich vypočuť. Dvaja z preživších mali pocit, že vlak kĺzal späť a následne sa rýchlo zastavil. Vyšetrovatelia tragédie zistili, že lokomotíva 1 bola nastavená na spätný chod a brzdy mala uvoľnené, naopak lokomotíva 2 mala ísť plnou parou vpred a brzdy mala zapnuté. Tunel bol raz dva plný toxického dymu. Väčšina cestujúcich milosrdne zomrela v spánku, po tom, čo inhalovala jedovatý dym. Ako-také vyšetrovanie viedli aj americké vojenské úrady a za príčinu nešťastia označili „zásah vyššej moci“. Tragédia sa ututlala. Predstavitelia talianskych železníc však následne zaviedli nové opatrenia, ktoré mali podobným nešťastiam predísť.
