videní: 2.8K
Dar hovoriť cudzími jazykmi, ktoré hovoriaci nepozná, a musí byť interpretované niekým iným (glosolália), existovala a existuje v rôznej forme v mnohých kultúrach po celom svete. Od minulého storočia sa rozširuje v kresťanstve, obzvlášť v rámci tzv. Charizmatického hnutia. Napriek tomu, že jej autentickosť mnohí predstavitelia hlavného prúdu cirkví spochybňujú, má táto schopnosť mnoho prívržencov. Pozrime sa spoločne bližšie na glosolálie.
Glosolália v podstate znamená prenášanie slov alebo tiež vydávanie zvukov zrozumiteľných len pre toho, kto je vybavený schopnosťou ich prekladať do normálneho jazyka. Kresťanskí prívrženci tzv. Charizmatického hnutia veria, že tieto zvuky sú skutočne prejavom Ducha svätého, ktorý vstupuje do duše a tela veriacich a komunikuje so svetom. Podobná glosoláliam je xenolália. Týmto názvom sa označuje hovorenie reči, ktorá je hovoriacemu cudzia, ale ostatní ju poznajú a rozumejú jej.
Presné odkazy na oba druhy tohto javu, ku ktorému dochádza oddelene ale niekedy i súčasne, vieme nájsť na stranách Biblie. Lukáš ho popisuje takto: veriaci hovorí jazykmi, ktoré ostatným pripadajú ako reč opitého, ale opilci nehovoria jazykmi, ktoré normálne nepoznajú.“
Charizmatické hnutie vzniklo okolo roku 1900 po epizóde glosolálie a jej následného výkladu, ku ktorému došlo v kostole kazateľa Charlesa Foxa Parhama. Po jednej kázni príslušníčky cirkvi menom Agnes Ozmanová, ohromila poslucháčov hlučným výbuchom, ktorý bol v podstate príkladom spontánnej glosolálie. Parham prehlásil, že šlo o „charizmatické požehnanie“, a od tohto momentu začala jeho komunita existovať ako samostatná odnož cirkvi.
Niektoré prvky glosolálie pripomínajú určitý druh hypnózy a náboženskej či nadprirodzenej posadnutosti. Príslušníci charizmatického hnutia veria, že tí, čo takto hovoria, sú navštívení Duchom svätým. Než navštívený začne vykrikovať, ocitne sa v stave tranzu podobnému extázy. Tento zvláštny stav vedomia má táto cirkev spoločný s mnohými inými vyznaniami a rituálmi, ktoré sa pokúšajú nadviazať kontakt s „oným“ svetom.
U glosolálie však neexistuje reálna možnosť overiť, čo hovoriaci hovorí a čo bolo povedané, a tak musíme jednoducho pripustiť fakt, že interpretátor bez svedomia má možnosť ľudom interpretovať čokoľvek.
