Zaujímavosti

Najnebezpečnejšia profesia sveta: Prečo ročne prídu o život stovky lovcov krabov?

Najnebezpečnejšia profesia sveta: Prečo ročne prídu o život stovky lovcov krabov?

videní: 457

V Beringovom mori zahynú stovky rybárov ročne. Vodná plocha, ktorá sa rozprestiera medzi americkou Aljaškou na jednej strane a Ruskom na druhej, sa vďaka svojej turbulentnej povahe a zároveň druhovej rozmanitosti stala kulisou najnebezpečnejšej a nejsmrtelnejšej profesie na svete – lovu krabov kráľovských. Podľa štatistík hlbiny pohltia priemerne jedného človeka za týždeň, čo je zhruba osemdesiatkrát viac oproti akémukoľvek inému druhu rybárčenia. Rybárske fregaty ale na voľné more vyplávajú neustále, hnané túžbou po lukratívnom zárobku a asi aj potrebou adrenalínu. Ich každodennú realitu mapuje reality show Najsmrtelnejší úlovok (Deadliest Catch), v ktorej sa kapitán Keith Colburn, jeho kolegovia i konkurenti vydajú na plavbu 18. júna 2019 o 20:00 na Discovery Channel už po pätnástykrát. Aljašské úrady si sú alarmujúcej situácie vedomé a počas posledných desiatich rokov veľa vykonalo. Sú ich snahy efektívne? Vymizne najnebezpečnejšia profesia zo sveta?

Captain Harley mans the wheel on the Southern Wind.

Beringovo more a okolie Aleutských ostrovov sú jediným prirodzeným útočiskom krabov kráľovských na planéte. Žijú tu všetky 4 druhy, vrátane najcennejšej červené odrody. To však neznamená, že iní zástupcovia tohto živočíšneho druhu nemajú na trhu s morskými produktmi svoju hodnotu, medzi rybármi sú populárne aj modré a zlaté kraby. Unikátny ekosystém je tiež domovom šarlatových kôrovcov, ktorí ale nie sú obľúbenou obchodnou komoditou kvôli malým rozmerom. Ich mäso je napriek tomu považované za šťavnaté a lahodné. Masívne rybárske výpravy sa ale na tunajšej faune podpísali – a najviac to pocítili práve modré kraby kráľovské, ktorých stavy sa momentálne nachádzajú na alarmujúcich číslach. Až tak, že sa o nich často hovorí ako o jednorožcoch Beringovho mora.

Nejde čisto o úmyselnú aktivitu, tento druh sa často do sietí dostane ako vedľajší úlovok. Výskumníci sa na ich populácie snaží uplatniť rovnaké postupy ako pri ich červených príbuzných – samičky sú umiestňované do laboratórií, kde sú im odoberané vajíčka. Po tom, čo kraby dospejú do fázy, kedy sú schopné existovať vo svojom pôvodnom prostredí, sú umiestnené späť do voľnej prírody. Pravdou ale je, že rastúce čísla úlovkov môžu spôsobiť vyhynutie celých podmorských druhov, čo vo výsledku povedie k úplnému kolapsu celého rybárskeho priemyslu v tejto oblasti.

[adrotate skupina = "11”]

Smrtiace derby

To si uvedomujú aj aljašské úrady. Neudržateľnú situáciu sa rozhodli radikálne riešiť už v roku 2005, ďalším pádnym dôvodom bola vysoká úmrtnosť členov posádok. Cieľom procesu racionalizácie aljašského lovu morských živočíchov mala byť zásadná transformácia existujúceho derby rybárčenia v sofistikovanejšom systém individuálnych kvót. Derby sa vždy vyznačovala všadeprítomnou chaotickosťou a prispievala k neustálemu prehlbovaniu konkurenčného prostredia medzi jednotlivými kapitánmi.

Počas sezóny všetky lode vyrazili z prístavov na more, kde platili pravidlá najsilnejšieho, najrýchlejšieho a najbystrejšie. Povolený limit vylovených krabov existoval aj v tejto podobe, týkal sa však celej flotily. Pripravení vždy profitovali, nováčikovia a menej skúsení sa však často dostali do situácie, kedy na ne už nezostalo takmer nič. Keď si uvedomíme, že mnohí z nich sa z výpravy nikdy nevrátili, bolo načase prísť s riešením, ako týmto zbytočným incidentom aspoň zabrániť. Derby tiež značne obmedzovalo trvania sezóny, limity boli väčšinou naplnené počas troch dní.

Saga slamming into wave at sea.

Zavedenie individuálnych kvót v roku 2006 prinieslo sľubnú nádej. Každá loď dostala priradenú svoju, nespornou výhodou sa ale stala možnosť tieto limity vnímať ako transakcie. Kapitáni ich mohli predávať, prenajímať alebo požičiavať medzi sebou, čo značne obmedzilo rivalitu. Vďaka tomu sa upokojil priebeh sezóny, ktorá odvtedy trvá v priemere dvadsať dní. Počet plavidiel v rybárskej flotile zaznamenal výrazný pokles – počas prvého roka fungovania nových pravidiel spadol z 250 na iba 60.

Kvóty odbúrali aj neduh “rýchlorybárčenia”. Predpisy totiž povoľujú výlov krabov len s určitou centrálne stanovenou veľkosťou, všetky menšie exempláre sa musia vracať do oceánu. V momente, kedy boli pasce ponechané pod hladinou v priemere 12 až 24 hodín, sa im nedostával priestor sa z nástrah vymaniť, aj keď to bolo v ich schopnostiach. Z toho môžu ťažiť práve v širšom časovom horizonte, ktorý zaznamenal zvýšenie na 36 až 48 hodín. Pokojnejší priebeh zároveň maximalizuje počet dovezených krabov. Často sa totiž stáva, že zomrú ešte pred návratom na pevninu. Kráľovské kraby sú veľmi krehké a divoké plavby im môžu vážne uškodiť. Ak jeden z krabov v kadi zomrie, vypustí toxín, ktorý bez rýchleho zákroku otrávi všetky ostatné a úlovok tým nenávratne znehodnotí.

The Southern Wind crew prepares to pull up a pot.

Vymiznú kraby z našich tanierov?

Aljašský rybolov tvorí 60 percent všetkej produkcie morských plodov v celých USA. Jeho základy môžeme hľadať už v samotnej ústave štátu Aljaška. V roku 1976 navyše došlo k rozšíreniu výsostných vôd o ďalších 200 námorných míľ, čo sa nestretlo s pozitívnou odozvou Ruska, ktoré si vody Beringovho mora nárokuje a využíva tiež. Východná veľmoc má stanovené vlastné kvóty, ekonomické dáta ale nasvedčujú, že ich nikto moc nedodržiava. Ilegálny rybolov v Rusku dosahuje podľa expertov mamutích rozmerov, ktorými necháva za sebou aj celé rozpätie trhu s morskými plodmi USA na federálnej úrovni. Ekológov to stavia do nezávideniahodnej pozície, pretože ich snahy o záchranu ekosystému prichádzajú v mnohých prípadoch navnivoč. Do USA prúdia z Ruska kvantá výrobkov, ktoré majú svoj pôvod práve na čiernom rybárskom trhu.

The Southern Wind crew hard at work at the sorting table.

Celý región ale možno čelí oveľa väčšej hrozbe. Podľa klimatológov a meteorológov dochádza v posledných rokoch v oblasti Beringovho mora k významnému úbytku ľadových plôch. Ich rozloha je najmenšia od roku 1979, kedy sa s monitoringom začalo. Na vine sú pravdepodobne poveternostné vplyvy aj stúpajúce teploty vody. Zoológovia sledujú podozrivé zmeny v podobe fauny i flóry, najmä v skladbe podvodných rias, zooplanktónu aj väčších živočíchov. Ak tento trend bude pokračovať, môže sa stať, že dôjde k pádu celého priemyselného sektora a početné rybie farmy zbankrotujú a zaniknú.

Cornelia Marie Deck Boss, DJ Campbell, ready to get to work.

Klimatické zmeny budú mať dopad aj na život domorodých kmeňov, ktorí lovia kraby priamo z dier v zamrznutej hladine. V posledných dvoch rokoch však nie sú schopní dôjsť na miesta, kde sa kraby sústreďujú. Sezóna pre nich zvyčajne začína začiatkom marca, topenie im ale znemožňuje túto činnosť už v horizonte dvoch týždňov. Pre tunajších obyvateľov navyše úlovky znamenajú významný zdroj obživy.

Zdroj: Discovery | topdesat

b
Komentáre
Hore