Muž, ktorý nespal rekordných 264 hodín, prežil extrémny experiment, ktorý mal trvalé následky. Jeho odvaha a zvedavosť viedli k pokusu, ktorý presiahol hranice ľudských možností. To, čo sa začalo ako školský projekt, sa skončilo zdravotnými problémami, ktoré ho sprevádzali celý život.
Randy Gardner – tínedžer, ktorý nespal a prekonal rekord
V roku 1964 sa 17-ročný Randy Gardner rozhodol prekonať svetový rekord v bdelosti. Jeho cieľom bolo zostať hore 264 hodín, teda 11 dní, v rámci projektu pre vedecký veľtrh. To, čo malo byť jednoduchým experimentom, sa rýchlo zmenilo na celonárodnú senzáciu.
Gardnera monitorovali jeho priatelia Bruce McAllister a Joe Marciano, ktorí zaznamenávali jeho fyzický a psychický stav. Keď sa o experimente dozvedel priekopník výskumu spánku William C. Dement, osobne prišiel do San Diega, aby dohliadal na celý proces.
8. januára 1964 sa Gardner zapísal do Guinnessovej knihy rekordov ako človek, ktorý bol najdlhšie bez spánku. Guinness však neskôr prestal túto kategóriu evidovať kvôli zdravotným rizikám.
Bezprostredné následky po experimente, pri ktorom muž nespal 264 hodín
Účinky spánkovej deprivácie sa dostavili rýchlo:
- už na tretí deň Gardner pociťoval nevoľnosť,
- mal problémy so zrakom,
- zápasil so stratou krátkodobej pamäte,
- jeho motorika aj koordinácia boli narušené.
Neskoršie výskumy mozgu ukázali, že Gardner prežíval tzv. mikrospánky po častiach – určité oblasti mozgu sa na sekundy „vypínali“, zatiaľ čo iné zostávali bdelé. Vďaka tomu dokázal pokračovať, aj keď bol extrémne vyčerpaný.
Dlhodobé zdravotné dôsledky
Hoci sa krátko po experimente zdalo, že je Gardner v poriadku, neskôr sa ukázalo, že extrémna spánková deprivácia zanechala hlboké následky.
Rozvinula sa u neho chronická nespavosť
V rozhovore pre NPR v roku 2017 Gardner priznal, že celé roky:
- nedokázal zaspať,
- prežíval noci, keď bol hore celé hodiny,
- spával iba v krátkych intervaloch,
- trpel psychickým aj fyzickým vyčerpaním.
Hoci priama príčinná súvislosť nebola nikdy vedecky potvrdená, Gardner sám veril, že experiment, pri ktorom nespal 11 dní, trvalo poškodil jeho schopnosť spávať.
Čo nám jeho príbeh hovorí o extrémnom nedostatku spánku?
Deprivácia spánku nie je len nepríjemná – je nebezpečná. Dlhodobý nedostatok spánku môže viesť k:
- poklesu kognitívnych funkcií,
- zvýšenému riziku úzkosti a depresie,
- priberaniu na váhe,
- oslabenému imunitnému systému,
- kardiovaskulárnym ochoreniam,
- zhoršenému rozhodovaniu a reakčným časom.
Gardnerov príbeh je silnou pripomienkou, že spánok nie je luxus, ale biologická nevyhnutnosť.
Zdroj: brightside | topdesat
