Najstaršia púšť na Zemi je podľa široko citovaných geologických odhadov púšť Namib, ktorá sa rozprestiera pozdĺž atlantického pobrežia juhozápadnej Afriky. Jej aridné podmienky sa spájajú približne s obdobím spred 55 miliónov rokov, hoci presný vek závisí od toho, čo vedci považujú za začiatok púštneho prostredia. Pozrite sa, kde sa Namib nachádza, prečo je taká stará a čím sa odlišuje od obrovskej Sahary.
Púšť Namib je jedným z najpozoruhodnejších suchých regiónov planéty. Rozprestiera sa predovšetkým v Namíbii, pričom zasahuje aj do častí Angoly a Južnej Afriky, a jej západný okraj lemuje Atlantický oceán.
Na rozdiel od predstavy, že každá púšť musí byť iba nekonečnou plochou piesku, Namib pozostáva aj zo skalnatých a štrkových oblastí. Nájdeme tu pritom niektoré z najznámejších piesočných dún na svete a mimoriadne špecializované živočíchy, ktoré sa dokázali prispôsobiť životu v extrémne suchom prostredí. Smithsonian uvádza, že Namib je považovaný za jednu z najstarších púští na Zemi a jej vek sa často uvádza približne na 55 miliónov rokov.
Kde sa nachádza púšť Namib?
Namib leží na juhozápadnom pobreží Afriky. Najväčšia časť púšte sa nachádza v Namíbii, podľa ktorej napokon dostala názov samotná krajina. Jej severná časť pokračuje smerom do Angoly a južná časť zasahuje do Južnej Afriky.
Významným prvkom je Atlantický oceán, ktorý leží priamo pri jej západnom okraji. Na prvý pohľad môže byť zvláštne, že taká suchá krajina existuje hneď vedľa oceánu. Práve studené vody Atlantiku a špecifická atmosférická cirkulácia však zohrávajú pri vzniku tamojšej extrémnej aridity významnú úlohu.
Medzi najznámejšie oblasti Namibu patrí Sossusvlei, ktoré je preslávené obrovskými červenými dunami, a rozsiahly Národný park Namib-Naukluft.
Ako stará je najstaršia púšť?
Namib sa často označuje za najstaršiu púšť na svete, pričom najčastejšie uvádzaný vek je približne 55 miliónov rokov. Smithsonian napríklad uvádza, že púšť Namib sa datuje takmer 55 miliónov rokov do minulosti.
Pri určovaní veku púšte však vzniká jeden zaujímavý vedecký problém. Nie je totiž úplne jednoduché povedať, v ktorom presnom okamihu sa z určitého regiónu „stala púšť“.
Vedci môžu skúmať staré sedimenty, horniny, dunové formácie a ďalšie geologické stopy. Jedna štúdia môže za začiatok púšte považovať vznik dlhodobo suchého podnebia, zatiaľ čo iná sa môže zamerať na obdobie, keď sa vytvorili charakteristické piesočné duny.
Preto sa pri Namibe môžeme stretnúť aj s vyššími odhadmi, no číslo okolo 55 miliónov rokov patrí medzi najčastejšie citované hodnoty.
Prečo je Namib taký suchý?
Jedným z dôvodov extrémnej suchosti Namibu je studený Benguelský prúd, ktorý prúdi pozdĺž juhozápadného pobrežia Afriky.
Studená oceánska voda ochladzuje vzduch pri povrchu a obmedzuje množstvo vlhkosti, ktorá sa dostáva do atmosféry a následne vytvára zrážky. Namiesto klasických dažďov sa preto v častiach Namibu často objavuje hmla.
A práve hmla je pre tamojší ekosystém nesmierne dôležitá.
Niektoré rastliny a živočíchy sa na ňu dokonca špecializovali. Hoci môže v púšti spadnúť len veľmi málo zrážok, ranná hmla prináša do prostredia malé množstvo vody, ktoré môže byť pre prežitie rozhodujúce.
Púšť, v ktorej je voda z hmly
Jedným z najfascinujúcejších javov Namibu je schopnosť niektorých organizmov využívať vodu obsiahnutú v hmle.
Dobrým príkladom je střevlík z rodu Onymacris, ktorý sa v niektorých oblastiach správa ako prírodný zberač vody. Na svojom tele dokáže zachytávať drobné kvapôčky hmly a tie následne stekajú smerom k ústam.
Takéto prispôsobenia krásne ukazujú, že prežitie v púšti nemusí závisieť výlučne od dažďa. Aj nepatrné množstvo vody prichádzajúcej z atmosféry môže stačiť na udržanie života.
Čím je Namib výnimočný?
Namib nie je výnimočný iba svojím vekom. Ide o mimoriadne rozmanitý púštny ekosystém s obrovskými dunami, štrkovými pláňami, hmlou a špecifickou faunou.
Smithsonian upozorňuje, že v Namibe sa nachádzajú aj jedny z najvyšších piesočných dún na planéte, pričom niektoré môžu dosahovať výšku približne 250 metrov.
Veľmi známy je aj Deadvlei, kde sa nachádzajú tmavé, vysušené kmene stromov kontrastujúce s bielym ílovitým podložím a oranžovočervenými dunami. Stromy tu odumreli pred stovkami rokov a extrémne suché podmienky spomaľujú ich rozklad.
Práve tieto kontrasty patria medzi dôvody, prečo je Namib jednou z najfotogenickejších púští na svete.
Má Namib naozaj jedny z najvyšších dún?
Áno. Piesočné duny v oblasti Sossusvlei patria medzi najvyššie a najznámejšie na svete.
Ich červenooranžové sfarbenie súvisí predovšetkým s oxidáciou železa v piesku. Čím je materiál starší a dlhšie vystavený pôsobeniu kyslíka, tým výraznejšie môže byť jeho červené sfarbenie.
Výsledkom je krajina, ktorá vyzerá takmer nereálne, najmä pri východe a západe Slnka, keď dlhé tiene zvýraznia tvary jednotlivých dún.
Je Sahara staršia ako Namib?
Sahara je oveľa väčšia, ale podľa často citovaných geologických rekonštrukcií sa jej dnešná dlhodobá púštna podoba formovala podstatne neskôr.
Výskum publikovaný v časopise Nature dospel k záveru, že výrazná aridifikácia severnej Afriky sa začala približne pred 7 miliónmi rokov. Smithsonian neskôr tento výsledok zhrnul ako vznik veľkej saharskej púšte približne pred siedmimi miliónmi rokov.
Sahara navyše v minulosti nebola nepretržite suchou púšťou. V niektorých obdobiach bola podstatne vlhkejšia a veľké časti dnešnej púšte pokrývali jazerá, rieky, trávnaté pláne a dokonca lesy. Moderný výskum preto zdôrazňuje, že Sahara prechádzala výraznými cyklami medzi suchým a vlhším podnebím.
Namib verzus Sahara
Prečo je presný vek púšte stále diskutovanou otázkou?
Pri geologických obdobiach sa často pracuje s približnými hranicami. Púšť totiž nevznikne zo dňa na deň, ale podnebie sa mení postupne.
Vedci preto môžu nájsť veľmi staré dôkazy aridity, no nie vždy je možné povedať, že presne v danom roku vznikla púšť v podobe, akú poznáme dnes.
Pri Namibe je navyše dôležitá dlhodobá stabilita jeho suchého prostredia. Práve nepretržitosť aridných podmienok je jedným z dôvodov, prečo sa považuje za kandidáta na titul najstaršia púšť na svete.
Najzaujímavejšie fakty o púšti Namib
- Namib ukrýva množstvo pozoruhodností, ktoré z nej robia jedno z najunikátnejších miest planéty.
- Názov „Namib“ pochádza z jazyka Nama a často sa prekladá ako „rozľahlé miesto“.
- Duny Sossusvlei patria medzi najznámejšie púštne duny na svete a niektoré dosahujú stovky metrov.
- Deadvlei je jedným zo symbolov Namibu. Odumreté stromy vytvárajú na vyschnutom podloží mimoriadne kontrastnú krajinu.
- Hmla z Atlantiku je v niektorých častiach púšte dôležitejšia než zrážky a umožňuje prežívanie rastlín a živočíchov prispôsobených na získavanie vody zo vzduchu.
- Púšť nie je iba piesok. Veľkú časť Namibu tvoria aj skalnaté, štrkové a iné suché povrchy.
- Namib je aj živým laboratóriom evolúcie. Organizmy tu museli vyvinúť mimoriadne špecializované spôsoby získavania vody a prežitia v extrémnych podmienkach.
Najstaršia neznamená najväčšia ani najsuchšia
Pri porovnaní svetových púští je dôležité nerozlišovať iba podľa rozlohy. Sahara je omnoho väčšia, no jej súčasná púštna podoba je geologicky mladšia než Namib.
Rovnako neplatí, že najstaršia púšť musí byť zároveň najsuchším miestom na Zemi. Namib je výnimočný najmä svojou dlhou históriou aridity a stabilitou suchého prostredia.
Práve kombinácia veku, extrémneho podnebia, hmly, obrovských dún a špecializovanej fauny robí z Namibu jeden z najzaujímavejších púštnych ekosystémov na planéte.
Ak sa teda pýtate, ktorá je najstaršia púšť na svete, najčastejšia odpoveď znie púšť Namib. Jej vek sa často odhaduje na približne 55 miliónov rokov, hoci presné číslo závisí od toho, akú geologickú hranicu považujeme za jej začiatok.
Jej príbeh je však oveľa zaujímavejší než samotné číslo. Namib dokáže prežiť vedľa Atlantického oceánu s pomocou hmly, vytvárať obrovské červené duny a poskytovať domov organizmom, ktoré sa prispôsobili podmienkam, v ktorých by väčšina života len ťažko prežila.
Zdroj: jagranjosh | photocontest | smithsonianmag | topdesat
