4. Zem ako montážna linka, nie chemické laboratórium
Dôkazy z asteroidov vedú k prehodnoteniu tradičnej predstavy o vzniku biológie. Profesorka geochémie Kliti Grice z Curtin University naznačuje, že život na Zemi pravdepodobne nezačal „od nuly“. Namiesto toho, aby si naša mladá planéta musela všetky zložité látky vyrobiť sama, dostala hotovú molekulárnu stavebnicu z vesmíru. V tomto modeli Zem nefigurovala ako primárne chemické laboratórium, ale skôr ako montážna linka, ktorá už existujúce komponenty usporiadala do prvých funkčných celkov.
„Ingrediencie sú bežné v celom vesmíre a procesy, o ktorých hovoríme, sú základom tvorby planét. Nie je dôvod si myslieť, že táto chémia je unikátna len pre našu slnečnú sústavu,“ vysvetľuje profesorka Grice.
5. Od stavebných kameňov k evolúcii je stále ďaleká cesta
Je dôležité rozlišovať medzi prítomnosťou nukleobáz a samotným vznikom života. Nukleobázy sú len izolované „písmená“; na vytvorenie funkčnej molekuly schopnej sebareplikácie a evolúcie sú nevyhnutné ďalšie zložky, ako sú cukry, fosfáty a voda, a tiež obrovská dávka šťastia pri ich skladaní. Navyše, časť molekúl doručených asteroidmi mohla byť zničená extrémnym teplom pri prechode atmosférou. Napriek tomu je však jasné, že základné suroviny pre biológiu nikdy neboli v ranom štádiu slnečnej sústavy nedostatkovým tovarom a boli k dispozícii všade tam, kde sa formovali nové svety.
Vesmír sa podľa aktuálnych vedeckých poznatkov javí ako miesto prirodzene nastavené na produkciu základov biológie. Stavebné kamene genetiky vznikajú spontánne v hlbokom vesmíre ako vedľajší produkt formovania hviezd a planét. Ak sú tieto ingrediencie rozosiate prakticky všade, zostáva provokatívna otázka: Je len otázkou času a správnych podmienok, kedy narazíme na výsledok ich „varenia“ aj na iných miestach vo vesmíre než na Zemi?
Zdroj: sciencefocus | topdesat
