Hľadanie spôsobov, ako udržať našu pamäť v dobrej kondícii, nás privádza k látke, ktorú by sme ako kľúčový minerál pre zdravie mozgu možno nečakali. Nová štúdia z Harvard Medical School mení náš pohľad na prvok, ktorý bežne vnímame len ako priemyselnú surovinu. Ukazuje sa totiž, že to, čo dnes dobíja naše smartfóny a poháňa technologický pokrok, môže v skutočnosti zohrávať kritickú úlohu pri „dobíjaní“ našich vlastných neurónov.
Lithium nie je len záležitosťou batérií a technológií
Väčšina z nás si lítium automaticky spojí s modernou technológiou, najmä s batériami pre elektromobily. Tento prvok je však neoddeliteľnou súčasťou nášho prirodzeného prostredia a do našich tiel sa dostáva priamo z geologického podložia Zeme. Nachádza sa v pitnej vode a v mnohých rastlinných potravinách, ako sú kapusta, zemiaky či celozrnné výrobky, ktoré ho prirodzene absorbujú z pôdy. Je fascinujúce sledovať kontrast medzi týmto prvkom ako symbolom „budúcnosti dopravy“ a jeho tichou prítomnosťou v našej strave. Ukazuje sa, že naša biologická spätosť s minerálnym bohatstvom planéty môže byť pre stabilitu našej pamäte dôležitejšia, než sme si doteraz pripúšťali.
Jediný víťaz medzi 20-timi siedmimi kovmi
Tím vedcov pod vedením Dr. Brucea Yanknera, profesora genetiky a neurológie na Harvard Medical School, realizoval rozsiahlu, desať rokov trvajúcu štúdiu. Výskumníci analyzovali koncentrácie 27 rôznych kovov v posmrtných vzorkách mozgov zdravých jedincov aj osôb trpiacich Alzheimerovou chorobou. Pozornosť sústredili na prefrontálnu kôru, oblasť mozgu zodpovednú za zložité rozhodovacie procesy. Výsledky boli prekvapivo špecifické: zatiaľ čo pri 26 kovoch sa nenašla žiadna zásadná súvislosť, v mozgoch ľudí s kognitívnou poruchou alebo demenciou boli hladiny lítia dramaticky znížené.
„Analýza chemického profilu mozgu ukázala, že spomedzi takmer troch desiatok skúmaných kovov je práve nedostatok lítia unikátnym spoločným menovateľom pregraduálneho kognitívneho úpadku.“
Mechanizmus ochrany: Boj s “toxickými” proteínmi
Aby vedci pochopili biologickú podstatu tohto javu, využili myšie modely s prejavmi Alzheimerovej choroby. Zistili, že lítium má schopnosť viazať sa na amyloid beta, čo je proteín, ktorý v prípade zhlukovania poškodzuje mozgové bunky už v raných štádiách demencie. Pokusy ukázali, že u myší s nízkym prísunom lítia došlo k urýchleniu patologických zmien. Naopak, normálne hladiny tohto minerálu pôsobili ako ochranný štít, ktorý bránil toxickému pôsobeniu amyloidu na neuróny. Tento objav naznačuje, že udržiavanie optimálnej hladiny lítia v organizme by mohlo byť kľúčovým pilierom včasnej prevencie pred nevratným poškodením mozgu.
Prečo suplementácia nie je jednoduchým riešením
Napriek nádejným zisteniam odborníci, vrátane neuropsychologičky Dr. Lisy Barnesovej, nabádajú k vedeckej zdržanlivosti. Klinické štúdie na ľuďoch s miernou kognitívnou poruchou, ktorí dostávali nízke dávky uhličitanu lítneho (lithium carbonate) po dobu dvoch rokov, totiž nepreukázali žiadne signifikantné zlepšenie pamäte ani zmeny na MRI snímkach. Vysvetlením môže byť koncept „amyloidovej pasce“. Pri rozvinutom ochorení amyloidové usadeniny v mozgu lítium doslova uväznia, čím ho znefunkčnia pre potreby mozgových buniek. Tento mechanizmus vysvetľuje, prečo samotné zvýšenie prísunu minerálu nemusí v neskorších štádiách priniesť očakávaný efekt.
Rozdiel medzi formami: Nádej v orotáte lítia
Kľúč k úspechu môže spočívať v konkrétnej forme minerálu. Yanknerov tím zistil, že zatiaľ čo bežne predpisovaný lekársky uhličitan lítny sa v prítomnosti amyloidu správal problematicky, orotát lítia (lithium orotate) priniesol u myší úplne iné výsledky. Amyloid sa na túto špecifickú formu orotátu vôbec neviazal, čo umožnilo efektívnu redukciu symptómov ochorenia bez toho, aby látka skončila v „amyloidovej pasci“. Hoci je orotát lítia dostupný ako výživový doplnok, vedci varujú pred samoliečbou. Vo vysokých dávkach môže byť tento prvok toxický a jeho bezpečnosť pre preventívne účely u ľudí musí potvrdiť ďalší výskum.
Čo môžeme robiť dnes? Sila stravy a vitamínov
Dovtedy, kým veda definuje presné odporúčania pre suplementáciu, zostáva najúčinnejším nástrojom strava. Dr. Yankner a Dr. Barnesová odporúčajú diétu MIND, ktorá spája princípy stredomorského stravovania a diéty proti hypertenzii. Základom sú potraviny prirodzene bohaté na protektívne látky, ako listová zelenina, olivový olej, orechy, ryby, sladké zemiaky a mrkva. Okrem minerálov je však kriticky dôležité sledovať aj vitamíny D a B12, ktorých deficit je v našich zemepisných šírkach bežný najmä u starších ľudí počas zimy. Nedostatok B12 môže vyvolať vážne neurologické deficity, ktoré sa prejavujú napríklad zníženou citlivosť v rukách a nohách. Podľa Dr. Yanknera môžu aj kvalitné multivitamíny zohrať úlohu pri spomaľovaní kognitívneho úpadku spojeného so starnutím.
Hoci lítium v Spojených štátoch ani vo Veľkej Británii nateraz oficiálne nefiguruje na zozname esenciálnych minerálov, harvardský výskum naznačuje, že jeho úloha v ochrane mozgu bola doteraz prehliadaná. Stojíme na prahu novej éry prevencie, kde pochopenie stopových prvkov v našej biológii môže znamenať rozdiel medzi stratou pamäte a dôstojnou starobou. Otvára sa tak provokatívna otázka: Budeme v budúcnosti monitorovať hladinu kovov v našom mozgu rovnako bežne a zodpovedne, ako si dnes kontrolujeme hladinu cholesterolu?
Zdroj: sciencefocus | topdesat
