Dvere do pekla v Turkménsku patria medzi najznámejšie geologické atrakcie sveta, no ich plamene postupne slabnú. Legendárny plynový kráter horí nepretržite od roku 1971, no najnovšie údaje naznačujú, že jeho koniec sa môže nezadržateľne blížiť. Za ústupom ohňa pritom nestojí príroda, ale cielené zásahy človeka.
V srdci púšte Karakum sa nachádza plynový kráter Darvaza, ktorý si vďaka neustále horiacim plameňom vyslúžil prezývku dvere do pekla. Približne 70 metrov široká jama sa počas desaťročí stala symbolom Turkménska a jednou z najneobyčajnejších turistických atrakcií na svete. To, čo sa kedysi považovalo za dočasný požiar, sa zmenilo na fascinujúci prírodno-technický fenomén.
Najnovšie správy však naznačujú historickú zmenu. Plamene, ktoré osvetľovali púšť viac ako päť desaťročí, výrazne zoslabli a odborníci potvrdzujú, že legendárny kráter postupne stráca svoju intenzitu.
Prečo dvere do pekla prestávajú horieť?
Útlm požiaru nie je výsledkom prirodzeného vyčerpania ložiska. Turkménska vláda v posledných rokoch realizovala rozsiahly projekt zameraný na zníženie únikov zemného plynu a obmedzenie emisií metánu, ktorý patrí medzi najsilnejšie skleníkové plyny.
Inžinieri preto vybudovali nové produkčné vrty v okolí krátera. Ich úlohou je zachytiť zemný plyn ešte pod povrchom a odviesť ho skôr, než sa dostane do horiaceho krátera. Tým sa výrazne znížilo množstvo paliva, ktoré udržiavalo plamene pri živote.
Podľa predstaviteľov štátnej spoločnosti Turkmengaz sa za posledné tri roky tepelná aktivita krátera znížila približne o 75 percent. Návštevníci si zároveň všimli, že charakteristický hukot pripomínajúci prúdový motor je dnes podstatne tichší než v minulosti.
Ako vznikli dvere do pekla?
Príbeh krátera siaha do roku 1971, keď sovietski geológovia vykonávali prieskumné vrty pri hľadaní ložísk zemného plynu. Počas prác sa pod vrtom prepadla zem a vytvorila približne 30 metrov hlbokú jamu, do ktorej sa zrútila vrtná technika.
Z podzemia začal unikať veľký objem zemného plynu. Vedci sa obávali, že by mohol ohroziť obyvateľov okolitých oblastí, preto sa rozhodli plyn zapáliť. Predpokladali, že zásoby vyhoria v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov.
Ich odhad sa však ukázal ako úplne nesprávny.
Požiar pokračoval nepretržite celé desaťročia a z nešťastnej nehody vznikol jeden z najznámejších geologických úkazov sveta.
Turistická atrakcia, ktorá možno čoskoro zanikne
Počas rokov sa dvere do pekla stali ikonou Turkménska. Každoročne sem prichádzali tisíce turistov, fotografov aj dobrodruhov, ktorí chceli na vlastné oči vidieť horiacu jamu uprostred nekonečnej púšte Karakum.
Odhaduje sa, že lokalitu navštívi približne 10 000 ľudí ročne. Najpôsobivejší pohľad ponúka po západe slnka, keď oranžové plamene osvetľujú okolitú púšť a vytvárajú scenériu pripomínajúcu vstup do podsvetia.
Ak bude súčasný trend pokračovať, intenzita požiaru sa bude naďalej znižovať. To znamená, že jedna z najznámejších turistických atrakcií Strednej Ázie môže v nasledujúcich rokoch úplne zhasnúť.
Koniec jednej z najznámejších geologických kuriozít
Dvere do pekla vznikli ako neplánovaný dôsledok ľudskej činnosti, no postupne sa stali symbolom Turkménska aj pripomienkou obrovských zásob zemného plynu ukrytých pod púšťou Karakum. Dnes sa ich príbeh dostáva do novej kapitoly.
Zatiaľ čo ochrana životného prostredia a zníženie únikov metánu predstavujú významný krok správnym smerom, svet môže zároveň prísť o jednu z najikonickejších prírodno-technických atrakcií posledného polstoročia.
Zdroj: jagranjosh | topdesat
