Stratosféra
Nad troposférou sa nachádza stratosféra, ktorá siaha približne do výšky 50 kilometrov. Ide o stabilnú vrstvu s minimálnym výskytom oblakov a turbulentného počasia, preto sa v nej pohybujú mnohé dopravné lietadlá.
Najvýznamnejšou súčasťou stratosféry je ozónová vrstva. Ozón absorbuje ultrafialové žiarenie zo Slnka a chráni tak život na Zemi pred jeho škodlivými účinkami.
Mezosféra
Treťou vrstvou je mezosféra, ktorá siaha do výšky približne 80 kilometrov. Práve tu zaniká väčšina meteoritov vstupujúcich do atmosféry.
Teplota v mezosfére výrazne klesá a jej horná časť patrí medzi najchladnejšie miesta na Zemi. Priemerné teploty tu dosahujú približne -85 až -90 °C. V určitých podmienkach sa tu vytvárajú aj nočné svietiace oblaky.
Termosféra
Nad mezosférou sa rozprestiera termosféra, ktorá siaha až do výšky približne 700 kilometrov. Táto vrstva absorbuje vysokoenergetické röntgenové a ultrafialové žiarenie zo Slnka.
Napriek tomu, že teplota môže dosahovať veľmi vysoké hodnoty, vzduch je tu extrémne riedky. Nachádza sa tu ionosféra, ktorá zohráva významnú úlohu pri rádiovej komunikácii. V termosfére obiehajú aj viaceré družice a vznikajú polárne žiary.
Exosféra
Exosféra predstavuje najvyššiu vrstvu atmosféry. Začína približne vo výške 700 kilometrov a postupne prechádza do otvoreného vesmíru až do vzdialenosti okolo 10 000 kilometrov od zemského povrchu.
Vzduch je tu mimoriadne riedky a ľahké plyny, ako vodík a hélium, môžu unikať do vesmíru. Mnohé satelity využívajú práve túto oblasť na svoje obežné dráhy.
Zaujímavosti o atmosfére
Atmosféra ukrýva množstvo fascinujúcich faktov. Napríklad viac ako 99 % vodnej pary sa nachádza v troposfére. Najchladnejším miestom atmosféry je horná časť mezosféry, zatiaľ čo v termosfére vznikajú nádherné polárne žiary. Bez ozónovej vrstvy v stratosfére by sa život na povrchu Zeme pravdepodobne nikdy nevyvinul.
Zdroj: jagranjosh | topdesat
