Atmosféra je neviditeľný ochranný obal Zeme, bez ktorého by život na našej planéte neexistoval. Chráni nás pred škodlivým žiarením, reguluje teplotu a umožňuje vznik počasia. Atmosféra sa skladá z piatich hlavných vrstiev, pričom každá z nich plní jedinečnú úlohu.
Atmosféra Zeme a jej vývoj
Dnešná atmosféra Zeme nevyzerala vždy tak, ako ju poznáme. Na začiatku bola naša planéta horúcim a nehostinným miestom s tenkou vrstvou vodíka a hélia. Postupom času však prešla viacerými zmenami, ktoré vytvorili podmienky vhodné pre vznik života.
Vývoj atmosféry prebiehal v troch hlavných etapách. Najskôr Zem prišla o svoju pôvodnú atmosféru v dôsledku slnečného vetra. Následne sa z vnútra planéty uvoľňovali plyny ako vodná para, dusík, oxid uhličitý, metán a amoniak. Poslednou a najdôležitejšou zmenou bol rozvoj fotosyntézy, vďaka ktorej sa v atmosfére začal hromadiť kyslík.
Vedci odhadujú, že oceány vznikli približne do 500 miliónov rokov od vzniku Zeme. Práve tie sa stali kolískou prvých foriem života, ktoré postupne zmenili chemické zloženie atmosféry na dnešnú podobu.
Prečo je atmosféra taká dôležitá?
Atmosféra funguje ako ochranný štít planéty. Pohlcuje časť slnečného žiarenia a zároveň zabraňuje tomu, aby všetko teplo unikalo do vesmíru. Vďaka tomu sa na Zemi udržiava teplota vhodná pre život.
Mimoriadne dôležitú úlohu zohráva ozónová vrstva, ktorá zachytáva väčšinu škodlivého ultrafialového žiarenia zo Slnka. Atmosféra zároveň ovplyvňuje vznik počasia, vetrov, oblakov a zrážok.
Treba však spomenúť aj negatívny vplyv človeka. Nadmerné množstvo oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov zosilňuje prirodzený skleníkový efekt, čo vedie ku globálnemu otepľovaniu.
Akých je 5 vrstiev atmosféry?
Atmosféra sa skladá prevažne z dusíka (78 %) a kyslíka (21 %), pričom zvyšok tvoria ďalšie plyny. Vedci ju rozdeľujú na päť základných vrstiev, ktoré sa od seba líšia výškou, teplotou aj funkciou.
Troposféra
Troposféra je najnižšia vrstva atmosféry a siaha približne do výšky 12 kilometrov nad zemský povrch. Práve tu sa odohráva väčšina meteorologických javov vrátane dažďa, sneženia, búrok či krupobitia.
Obsahuje takmer všetku vodnú paru nachádzajúcu sa v atmosfére a nachádza sa tu väčšina oblakov. S rastúcou nadmorskou výškou teplota aj tlak vzduchu klesajú.
