Najmenší ostrovný štát na svete je Nauru, nenápadná krajina v Tichom oceáne s rozlohou len niekoľkých desiatok štvorcových kilometrov. Napriek svojim rozmerom má za sebou mimoriadne bohatú históriu, počas ktorej patrila medzi najbohatšie štáty planéty. Dnes čelí ekonomickým aj klimatickým výzvam, ktoré rozhodnú o jej budúcnosti.
Keď si predstavíme samostatný štát, väčšinou nám napadnú rozsiahle územia, miliónové populácie a veľké mestá. Existujú však aj krajiny, ktoré sú tak malé, že ich možno autom prejsť za niekoľko minút. Práve takým prípadom je Nauru, ktoré je považované za najmenší ostrovný štát na svete.
Najmenší ostrovný štát leží uprostred Tichého oceánu
Nauru sa nachádza v južnom Pacifiku približne 2 900 kilometrov severovýchodne od Austrálie a patrí do regiónu Mikronézia. Rozloha krajiny dosahuje iba približne 21 až 22 kilometrov štvorcových, čo z nej robí najmenší ostrovný štát na planéte a zároveň tretí najmenší štát sveta po Vatikán a Monako.
Na ostrove žije približne 12 500 obyvateľov. Zaujímavosťou je, že Nauru nemá oficiálne hlavné mesto. Vládne inštitúcie, parlament aj medzinárodné letisko sa nachádzajú v okrese Yaren, ktorý plní funkciu administratívneho centra krajiny.
Úradnými jazykmi sú naurčina a angličtina a približne dve tretiny obyvateľov tvoria pôvodní Naurujčania.
Od bohatstva k hospodárskym problémom
História Nauru je pozoruhodná najmä vďaka obrovským zásobám fosfátov, ktoré sa tu začali intenzívne ťažiť začiatkom 20. storočia. Počas 70. rokov minulého storočia prudko vzrástli ceny tejto suroviny a krajina sa stala jedným z najbohatších štátov sveta v prepočte na obyvateľa.
V roku 1975 dosahoval HDP na obyvateľa približne 50 000 dolárov, čo bolo na tú dobu mimoriadne vysoké číslo. Štát financoval bezplatné zdravotníctvo, školstvo a obyvatelia neplatili dane.
