Čierna nedeľa // 1935
Ľudia žijúci na Veľkých planinách v 30. rokoch 20. storočia boli zvyknutí na búrky Dust Bowl, ktoré boli spôsobené nesprávnymi poľnohospodárskymi postupmi poškodzujúcimi ornicu a sériou extrémnych suchôt, ale tá, ktorá sa prehnala 14. apríla 1935, bola neobvykle silná. Búrka, ktorá bola neskôr nazvaná Čierna nedeľa, pozostávala z 300 000 ton čierneho prachu, dosahovala výšku viac ako 3 kilometre a pohybovala sa rýchlosťou až 160 kilometrov za hodinu.
Ľudia utiekli do svojich domovov a všetky otvorené medzery vyplnili handrami, aby zabránili vniknutiu prachu. Folkový spevák a skladateľ Woody Guthrie bol v Texase, keď sa prehnala čierna búrka, a spomína si, že „bolo tak tmavo, že ste nevideli ani ruku pred tvárou, nevideli ste nikoho v miestnosti“. O strašidelnej búrke dokonca napísal pieseň, v ktorej sa spieva: „Padla na naše mesto ako čierna opona / Mysleli sme si, že je to náš súd, mysleli sme si, že je to náš osud.“
Jedna žena bola zrejme tak presvedčená, že je to začiatok Armagedonu, že uvažovala o zabití svojho dieťaťa, aby ho ušetril od nadchádzajúcej hrôzy (hoci neexistujú žiadne dôkazy, že tento nápad aj zrealizovala).
V Kansase bolo hlásených 17 úmrtí na prachovú pneumóniu a ďalšie tri osoby sa udusili. Búrka tiež spôsobila smrť nespočetného množstva zvierat – kravy, vtáky, myši a zajace sa udusili čiernym prachom. Nedlho potom Kongres prijal zákon o ochrane pôdy, ktorého cieľom bolo znížiť poškodenie pôdy spôsobené nevhodnými poľnohospodárskymi metódami.
Sibírsky úsvit // 1938
18. septembra 1938 zažili obyvatelia regiónu Jamalsko v sibírskej časti Ruska nevysvetliteľný meteorologický jav, ktorý bol neskôr známy ako sibírsky úsvit. Toho rána si ľudia začali všímať, že mraky nadobúdajú žltohnedý odtieň a postupne sa menia na červenohnedé. O 10:30 husté mraky zčerneli a zablokovali všetko svetlo. Ešte podivnejšie bolo, že v oblasti nastalo rádiové ticho a neprechádzali žiadne signály.
Meteorológovia vystrelili do neba niekoľko svetlíc, ale tie jednoducho zmizli v hustých mrakoch. Po asi hodine, počas ktorej bolo počasie úplne pokojné, sa tma začala rozptyľovať. Dodnes nie je známe, čo spôsobilo toto podivné počasie a ticho.
Veľký smog v Londýne // 1952
Londýn nebol cudzí znečisteniu ovzdušia, ale smog, ktorý na konci roku 1952 na niekoľko dní zahalil mesto, bol nezvyčajne silný. Hustá zelenkastožltá hmla, prezývaná „hrachová polievka“ pre svoj vzhľad, bola v meste bežným javom, ale ráno 5. decembra sa náhle zhoršila. Výpary z tovární a dym z domácich ohnísk uviazli nízko nad zemou v dôsledku anticyklóny, vysokotlakového systému, ktorý zachytáva studený vzduch pod teplým vzduchom.
Asistent pohrebného ústavu Stan Cribb šiel autom na smútočné zhromaždenie, keď sa smog začal zahusťovať. Netrvalo dlho a už nevidel ani cestu pred sebou. „Bolo to, ako keby ste boli slepí,“ spomínal neskôr. Smog zakrýval slnko až do 9. decembra a každodenný život v Londýne bol výrazne narušený hustou tmou.
Výpadok elektriny v Jakutsku // 2018
Počas letných mesiacov svieti slnko v Jakutsku (známe aj ako Sacha), republike v sibírskej časti Ruska, až 20 hodín denne. 20. júla 2018 však slnko záhadne zmizlo na tri hodiny – od 11:00 do 14:00. Okrem toho, že bolo zlovestne tmavé, boli hlásené aj správy o špinavom čiernom prachu visiacom vo vzduchu.
Presná príčina úplného výpadku nie je známa. Jeden z obyvateľov obvinil „diablove dielo“, zatiaľ čo iní poukazovali na možnosť, že atmosféru znečistil dym z lesných požiarov. Úradník meteorologickej služby Jurij Degterenko však túto vysvetlenie odmietol: „Keby to bol smog z požiarov, ľudia by to vedeli. Bol by tam dym a zápach spáleniny. Naše meteorologické stanice nič také nezaznamenali.“
Zdroj: mentalfloss / topdesat
