videní: 324
Všetci sme už v živote videli, ako sa naše oblečenie mení, keď je mokré alebo schne. Miesta, kam sa dostane voda, sa javia tmavšie ako zvyšok látky. Mení látka skutočne farbu?
Materiál získava svoju farbu z oblasti svojej molekulárnej štruktúry, známej ako chromofóry. Tie absorbujú fotóny viditeľného svetla pri konkrétnych vlnových dĺžkach. Všetky fotóny, ktoré sa neabsorbujú, sa znova emitujú a vlnová dĺžka týchto fotónov určuje farbu, ktorú vidíme.
Čo je fotón?
Pomenovanie svetelného kvanta fotónom navrhol vo svojom článku publikovanom v Nature (1926) americký fyzikálny chemik, Gilbert N Levis: „Bolo by nevhodné hovoriť o tejto hypotetickej entite ako o čiastočke svetla, svetelnej častici, množstve svetla či svetelnom kvante, ak máme predpokladať, že strávi len nepatrný zlomok svojej existencie ako nosič žiarivej energie a zvyšok času ostáva ako dôležitý prvok štruktúry atómu… Dovoľujem si preto navrhnúť pre tento nový hypotetický atóm, ktorý nie je svetlom, ale hrá základnú úlohu v každom procese žiarenia, pomenovanie fotón.“
Po Lewisovom návrhu pojmu „fotón“ v roku 1926, sa tento názov udomácnil medzi mnohými fyzikmi ako názov pre Einsteinove svetelné kvantum. Táto Lewisova koncepcia fotónu sa však diametrálne odlišovala od Einsteinovej koncepcie. Ukázalo sa však, že už pred rokom 1926 navrhovali pomenovanie fotón aspoň štyria iní vedci. Jedinou stopou po Levisovom fotóne, ktorá stále platí, je jeho názov. Podrobnejší historický pohľad sa dá nájsť v publikácii „Anti-Photon“ (Lamb, 1995).
Kam mizne farba z látky?
Pri pravidelnom sušení prádla, napríklad na balkóne pri slnečnom žiarení, môže časté vystavenie týchto fotónov vyššej sile slnka spôsobiť poškodenie štruktúry chromoforov materiálu. To zásadným spôsobom ovplyvňuje ich schopnosť emitovať fotóny pri určitých vlnových dĺžkach.
Napríklad, červená farba je na slnko najviac háklivá. Chromofóry v takejto látke produkujú červené svetlo tým, že vyčistia fotóny od všetkých ostatných vlnových dĺžok. Medzi týmito fotónmi sú fotóny smerujúce k modrej farbe, ktorá sa nachádza na konci spektra. Červené materiály tiež veľmi dobre vstrebávajú ultrafialové svetlo.
Výsledkom je, že látka sa degraduje rýchlejšie, čím dochádza k viditeľnému blednutiu. Jednoducho povedané, farba len tak nemizne, ale chromofóry nepracujú tak dobre, ako by mali.
Zdroj: sciencefocus | topdesat
