videní: 512
Keď sa pozeráš do očí malého bábätka, môžeš si všimnúť, že tieto malé klbká šťastia žmurkajú oveľa menej, ako by si čakal. Ako je to možné?
Početné štúdie zdokumentovali, že dospelí žmurkajú očami v priemere asi 15-krát za minútu. Novorodenci a dojčatá uvidíš ale žmurkať oveľa menej, pretože niektoré z nich žmurknú očami iba raz až trikrát za minútu.
Mrkanie je regulované mozgovým dopamínom, jedným z neurotransmiterov, ktorý umožňuje komunikáciu mozgových buniek. Štúdium žmurkania u detí nám môže pomôcť lepšie pochopiť, ako tento dôležitý neurotransmiter funguje u najmenších.
Prečo vlastne žmurkáme?
Na prvý pohľad jednoduchá otázka… Prečo žmurkáme? Väčšina ľudí odpovie, že žmurkanie pomáha oko zvlhčiť a vyhnúť sa tak syndrómu suchého oka. Frekvencia pohybov viečok je však omnoho väčšia, ako by bolo na zvlhčenie oka potrebné. Žmurkanie okrem iného umožňuje mozgu oddýchnuť si.
Experimenty využívajúce zobrazujúce metódy mozgu realizoval Tamami Nakano a jeho tím. Keď žmurkneš, mozog prejde zo stavu sústredenia pozornosti, mobilizujúceho tzv. dorzálny systém, do stavu uvoľnenia pozornosti, čiže voľného prúdenia myšlienok. Vertikálne pohyby viečok sa javia ako spúšťač tejto zmeny. Zažmurkáme, aby sme na chvíľku uvoľnili pozornosť, aby sme nezostali po celý čas pripútaní k jednej myšlienke, jednému rozhovoru, či jednej úlohe, ktorá by vyčerpala všetky zdroje mozgu.
Dôsledok je nasledovný: v situáciach, keď musíme udržať pozornosť na vysokej úrovni a po dlhý čas, máme tendenciu žmurkať menej. Psychológ Albert Vrij z Univerzity v Amsterdame pracoval v policajných službách a konštatoval, že podozriví žmurkajú menej, pokiaľ klamú, pretože sa intenzívne sústredia. Naopak, keď klamstvo dopovedia, frekvencia žmurkania sa zdvojnásobí. Pozornosť sa uvoľní, mozog si potrebuje oddýchnuť, čo sa stane pomocou žmurkania očí.
Vertikálne pohyby viečok sú natoľko zautomatizované a banálne, že im nevenujeme pozornosť, sú pre nás ale veľmi nápomocné. Keď náš mozog identifikuje moment, kde je jeho pozornosť menej dôležitá (v priebehu konverzácie, činnosti, atď.), automaticky nariadi žmurkanie, čím pomyselne prejde špongiou po tabuli vedomia, vymaže obsah, “dobije baterky”. V jednom zo svojich experimentov Tamami Nakano zistil, že keď sa viacero ľudí pozerá na film, ich pohyby viečok sa synchronizujú. Žmurkajú vo chvíľach, keď film vyžaduje najmenej pozornosti. Potom, keď sa dej filmu zase zdramatizuje, oči žmurkajú menej.
Ďalšia štúdia publikovaná v roku 2019 naznačuje, že žmurkanie sa zameriava na náš pohľad. Naše očné svaly sú dosť pomalé a nepresné, takže mozog meria rozdiel v tom, čo vidíme pred a po žmurknutí. Následne prikáže očným svalom vykonať potrebné opravy.
Čo to teda znamená pre deti?
Pretože jednou z funkcií žmurkania je zaistiť, aby oči boli vlhké, vedci si myslia, že deti žmurkajú menej ako my, pretože ich malé oči nepotrebujú toľko “mazania”. Ďalšou myšlienkou je, že deti so svojou úplne novou víziou musia tvrdo pracovať, aby získali všetky vizuálne informácie, ktoré potrebujú. Podobný jav sa pozoruje u dospelých so syndrómom počítačového videnia, čo je stav, pri ktorom vysoké vizuálne požiadavky na sledovanie počítača spôsobujú znížené mrkanie a vedú k suchým očiam.
A potom je tu dopamínový systém. Niektorí vedci tvrdia, že znížená miera žmurkania novorodencov je spôsobená nedostatočne rozvinutým dopamínovým systémom. Takže možností je hneď niekoľko, ale to neznamená, že sa musia navzájom vylučovať.
Zdroj: livescience | topdesat
