videní: 765
Keď sa pštros vystraší, inštinktívne pochová svoju hlavu do piesku v domnení, že problém sa tým vyrieši. A podobné legendy sme kedysi počúvali ako malí. Čo je na tom pravdy?
V skutočnosti pštros nestrká hlavu do piesku, aby sa vyhol nebezpečenstvu. Pštrosy patria medzi jedny z najrýchlejších zvierat s dvoma končatinami, ktoré dokážu bežať miestami až rýchlosťou 65 km/hod. Prečo by sa teda namiesto úteku mali schovávať?
Ak by tento rýchly obranný útek nestačil, pštrosy majú veľa ďalších defenzívnych opatrení. Táto operená guľa vážiaca v dospelosti viac ako 150 kilogramov dokáže kopnúť tak silno, až by týmto chmatom zabila leva. Odkiaľ teda pochádza tento mýtus, že sa skrývajú do piesku?
Keď príde čas založiť si rodinu, pštros vykope obrovskú dieru, ktorá meria niekedy aj meter a je hlboká pol metra. Vajcia bezpečne nakladie do zeme a potom sa následne mama aj otec striedajú pri sedení, aby ich chránili. A takto to robia až kým sa z vajec nevyliahnu malé pštrosíčatá.
Niekoľkokrát za deň pštrosí rodičia strkajú hlavu do zeme, aby jemne pootáčali vajíčka pomocou zobákov. Táto relatívne krátka situácia, ktorá trvá iba počas kontroly vajec, mohla viesť k názoru, že pštrosy strkajú hlavu do piesku. Každopádne nie preto, že by sa báli.
Mýtus by sa dal zvaliť aj na skutočnosť, že ak hniezdiaci pštros zacíti nebezpečenstvo, rýchlo sa skrčí k zemi v nádeji, že ho potenciálny predátor neuvidí. V tejto pozícii môže jednoduchšie splynúť s terénom, aj keď si hlavu do piesku nestrčí.
Samozrejme ani prvý ochranný inštinkt neznamená, že sa tento veľký vták zloží na zem a bude dúfať, že problém sám zmizne. Keď má chrániť vajíčka, pud sebazáchovy mu stále hovorí, že sa musí rozbehnúť, aby odlákal pozornosť od svojich budúcich potomkov na seba.
Vďaka svojej rýchlosti dokáže s ľahkosťou predbehnúť všetky zvieratá, ktoré sa ho rozhodnú prenasledovať. V takom prípade nechajú vajíčka osamote a bez poškodenia.
Zdroj: sciencefocus | topdesat
