videní: 1.6K
Prvé boje začali 21. apríla
Prvé boje v predmestiach začali už skôr, 21. apríla. Vojská 1. bieloruského a 1. ukrajinského frontu zaútočili na Berlín 25. apríla 1945. Do 28. apríla 1945 dobyli väčšiu časť Berlína. Nasledujúce dni sa im podarilo preniknúť až do stredu mesta.
29. apríla Hitler dopísal svoj závet a uzavrel manželstvo s Evou Braunovou. Toho istého dňa začali ťažké boje o veliteľskú budovu Gestapa. Tú sa podarilo sovietom obsadiť ale protiútok jednotiek SS ich prinútil ustúpiť. Toho istého dňa sa podarilo obsadiť aj budovu ministerstva vnútra. Zároveň sa sovietska pechota dostala do vzdialenosti pol kilometra od Ríšskeho snemu. Ten bránilo 5000 vojakov jednotky Waffen SS, armády a Volkssturmu. Prvé dva útoky na Ríšsky snem uviazli, o tretí úspešný útok sa pokúsili až po delostreleckom ostreľovaní budovy. Neúspešnosť prvých dvoch útokov bola spôsobená silnou paľbou flakovej veže s 88,, kanónmi. Nemci budovu zapálili, mysleli si, že z nej nepriateľ ustúpi.
Dobové zábery, ktoré boli natočené počas Bitky o Berlín v roku 1945
V priebehu bojov sa 4 vojaci Michail Minin, Gazi Zagitov, Alexandr Lisimenko a Alexej Bobrov dostali ako prví sovietski vojaci na strechu budovy, kde vyvesili sovietsku vlajku. Keďže bola noc a tma, oficiálne vlajku na strechu Ríšskeho snemu umiestnili ešte raz seržanti Michail Jegorov a Meliton Kantaria, ktorí to zopakovali počas dobrého svetla pred fotografom. Posledné skupinky vojakov v budove sa vzdali až 2. mája.
30. apríla Keitel oznámil Hitlerovi, že 12. armáda musí ustupovať a do Berlína nedorazí. Taktiež ho informoval, že obrane mesta dochádza munícia. Adolf Hitler následne povolil preživším pokus o prebitie sa na západ. V tejto chvíli sa už v blízkosti bunkra bojovalo. V popoludňajších hodinách Adolf Hitler spoločne s manželkou Evou spáchali samovraždu. Ich telá boli spálené a zakopané v blízkosti bunkra. Podľa závetu bol za Hitlerovho nasledovníka vymenovaný Karl Dönitz, ktorý formoval novú vládu.
1. mája 1945 Joseph Goebbels spolu s manželkou otrávil svojich 6 detí a následne spáchali samovraždu.
2. mája 1945 sa generál Weidling rozhodol beznádejne boje ukončiť. V mene sovietskeho velenia prevzal kapituláciu Berlína generál Vasilij Čujkov, veliteľ obrany Stalingradu. Boje v Európe sa však neskončili, keďže väčšina nemeckých vojakov sa pokúšala prebojovať na západ a vymaniť sa tak z pod rúk sovietskej armády.
Straty boli obrovské
Bitka o Berlín bola poslednou bitkou 2. svetovej vojny a zároveň aj jej vyvrcholením. Počas bojov spáchal vodca Nemecka Adolf Hitler samovraždu. Pre Stalina bolo dobytie Berlína jeho najväčším vojenským úspechom. To však bolo pre mnohých vojakov i obyvateľov Sovietskeho zväzu. Bitka si však vyžiadala obrovské množstvo obetí.
