II. svetová vojna

2. svetová vojna: Zachovalé zábery natočené počas Bitky o Berlín

Berlín

videní: 1.7K

Ako už vieme z histórie, Bitka o Berlín alebo aj Berlínska strategická útočná operácia bola jednou z posledných bitiek, ktorá sa odohrala na východnom fronte počas druhej svetovej vojny. Počas tejto operácie zaútočili dva sovietske fronty na mesto Berlín – z východu a juhu. K nim sa pridal aj tretí front, ktorý obišiel nemecké pozície a udrel na Berlín zo severu. Operácia začala 16. apríla 1945 a viedla ku kapitulácii Berlína, ktorý tak urobil 2. mája 1945. Boje však neskončili a pokračovali severozápadne a juhozápadne od mesta až do 8. mája 1945, kedy Nemecko podpísalo kapituláciu. Niektoré nemecké jednotky to však ignorovali a pokúšali sa dostať viac na západ – nechceli sa vzdať Sovietom.

Sovieti začali postupovať k Berlínu v noci z 14. na 15. apríla 1945. V 1. fáze bolo úlohou odhalenie pozícii nepriateľa, aby tak mohli zamerať ciele svojim delostrelectvom. Hlavný útok sa začal v noci 16. apríla 1945 o 4. hodine ráno.

Prvá delostrelecká paľba trvala 35 minút. Išlo o jednu z najsilnejších delostreleckých príprav, porovnateľnú s paľbou vedenou počas najťažších bitiek prvej svetovej vojny. G. K. Žukov sústredil paľbu 295. kanónov na 1km frontu. Vypálených bolo vyše 7 miliónov granátov, mín a rakiet. Paľba mala za úlohu zničiť a prelomiť prvú líniu nemeckej obrany. Gotthard Heinrici však takýto útok predpokladal a noc pred paľbou rozhodol, tieto pozície vyprázdniť. Z tohto dôvodu neboli nemecké straty veľmi veľké. Druhou fázou bol neočakávaný postup sovietskych úderných jednotiek spolu so 140 svietiacimi protilietadlovými svetlometmi. Tie mali za úlohu oslepovať Nemcov. Neboli však veľmi účinné, práve naopak, nemeckým vojakom uľahčovali zameriavanie cieľov. Aj z tohto dôvodu sa sovietsky útok v oblasti Seelowských výšin výrazne spomalil. Sovietske útoky tak striedali časté nemecké protiútoky.

Všetkých zbabelcov mali popraviť

Nemci mali v tejto oblasti vybudovanú hlbokú obranu, ktorej napomáhali okolité pahorky. Odhodlanú obranu jednotiek Waffen-SS, Wehrmachtu, Volkssturmu a Hitlerjugend umocňoval strach z vojsk Červenej armády, ako i zo samostatného Hitlera. Ten prikázal, aby všetkých „zbabelcov“ na mieste popravili. 17. apríla sa Žukovovi podarilo prelomiť obranu na Seelowských výšinách, no pri ďalšom postupe ho zastavili opevnené pozície LIV. tankového zboru Karla Weidlinga. Tieto zničujúce boje trvali až do 19. apríla, kedy začala obrana Nemecka kolabovať. Spôsobila to obrovská prevaha Červenej armády.

21. apríla, jednotky 3. gardovej tankovej armády generála Rybalka prenikli do oblasti Zossenu, sídla hlavného veliteľstva Wehrmachtu. V oblasti sa nachádzala najväčšia telefónna centrála v Európe. Tu stojí za spomenutie menšia zaujímavosť. Nemci utiekli z miesta tak rýchlo, že vojaci korí prenikli do centrály našli zvoniace telefóny.

22. apríla 1945, Adolf Hitler usporiadal poslednú operačnú poradu. Na nej sa rozhodol stiahnuť všetky zostávajúce vojská zo západného frontu. 12. armáda generála Walthera Wencka sa následne stiahla na východ a začala sa urýchlene presúvať k Berlínu. Tam sa však nikdy nedostala. V deň Hitlerových narodenín, 20. apríla sa sovietske vojská priblížili k Berlínu z kadiaľ naň mohli viesť delostreleckú paľbu.

Prvé jednotky obkľúčili Berlín

24. apríla sa prvé jednotky Žukova dostali až na predmestie Berlína. Konevove vojská na juhu dosiahli letisko Tempelhof a prekročili tak Tetowský kanál, čím sa Sovietom podarilo obkľúčiť Berlín. Jednotky na juh od Berlína boli kompletne rozbité na niekoľko menších častí. Wenckova 12. armáda sa stále pokúšala prebiť na pomoc Berlínu. Nepodarilo sa jej to. Bola zastavená silnou obranou 1. ukrajinského frontu v oblasti Postupimu. Schörnerova skupina armád Stred bola z bojov o Berlín mimo hry a tak sa pokúsila o stiahnutie cez Česko-Slovensko. Cieľom sa bolo vzdať anglo-americkým vojskám.

Generálovi Weidlingovi zostali na obranu mesta zvyšky 9. a 3. tankovej armády a provizórne jednotky zostavené z príslušníkov polície, protilietadlového delostrelectva Hitlerjugent a Volkssturmu. Obrana mesta spočívala z barikád, opevnených suterénov pospájaných priechodmi medzi domami a mínovými poľami. Pre obranu Nemci využívali aj sieť mestských prieplavov a riečnych ramien Sprévy. Bojovalo sa aj v suterénoch, kanáloch a metre. Keďže Nemci prišli o všetky svoje letiská v Berlíne, ako provizórne letisko využívali ulicu Unter den Linden.

25. apríla 1945 došlo k prvému kontaktu Sovietov s americkými jednotkami. Boli to vojaci sovietskej 58. gardovej divízie 5. gardovej armády 1. ukrajinského frontu a vojaci americkej 69. pechotnej divízie 1. armády. V tejto chvíli sa boje presúvajú do Berlína.

1 2 »

b
Komentáre

Sociálne siete

facebook  

Odporúčame

HS-logo

TOPdesat.sk copyright © 2023 | Všetky práva vyhradené

Hore

online geldanlagen geldanlagen

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov