videní: 1.1K
Pokračujeme druhou časťou článku o dych berúcom Grand Canyone zarezávajúcom sa priamo do povrchu Zeme. Pozrite sa spoločne s nami na ďalšie zaujímavosti týkajúce sa tohto ohromného diela samej prírody.
Povrch plošiny bol kedysi dnom oceánu. Na ňom sa v prvohorách pred 600 až 250 miliónmi rokov ukladalo mnoho vrstiev pieskovca, bridlíc a vápenca. Tieto horniny spočívajú na ešte staršej predkambrickej vrstve kryštalických bridlíc, starších viac než 2 miliardy rokov. Prudký prúd novej rieky Coloradu sa hĺbkovou eróziou zarezával do všetkého, čo mu stálo v ceste. Súčasne prebiehal pomalý tektonický zdvih celej Coloradskej plošiny, čo ešte umocňovalo hĺbkovú, bočnú i spätnú eróziu Colorada. Počas 5 miliónov rokov sa územie rozsiahlej Coloradskej plošiny (380 000 kilometrov štvorcových) zdvihlo o viac než 1 200 metrov (pre predstavu – Gerlachovský štít meria cca 2654 metrov – teda zdvih o takmer polovicu Gerlachovského štítu). Po celý ten čas okruhliaky a piesok, ktoré unášali prudké vody Colorada, po centimetroch vybrusovali kaňon.
Silné zvetrávanie skalných stien podporuje eróziu a obnažovanie hornín. Pukliny v skalách sa pod vplyvom extrémnych teplôt zväčšovali, povrch sa čoraz viac rozrušoval. Po zimných snehových búrkach a v jarnom odmäku sa cez bočné tiesňavy valil piesok a štrk. Rieka unášala zvetraný materiál a pritom sa začala zahrýzať aj do tvrdších hornín pod sedimentárnymi súvrstiami. Rozrušovala a prehlbovala dno údolia. Celá plošina sa pritom stále dvíhala, takže steny kaňonu sa týčili čoraz do väčšej výšky.
Zdanlivo sa dnes tento impozantný kaňon vôbec nemení, opak je však pravdou. V skutočnosti zmeny prebiehajú a prielom je stále hlbší. Úžasná sila rieky Colorado sa podstatne znížila v roku 1964, keď proti prúdu nad Národným parkom Grand Canyon dostavali priehradu Glen Canynon. Pravda, zimné smršte naďalej rozrušujú steny kaňonu, korene rastlín sa uchytávajú v štrbinách, skaly zvetrávajú a padajú na dno. Pokračujeme záverečnou – 3. časťou článku.
.jpeg){kind=link}