videní: 1.3K
Pokračujeme druhou časťou článku o kráteri, ktorý spôsobil dopad meteoritu. O príbehu Barringera – banského inžiniera a takmer 25 ročnej snahe natrafiť na dopadnutý meteorit, sme už informovali v rámci prvej časti článku. Pozrime sa však spoločne, čo sa dialo, keď v roku 1929 Barringerovi došli peniaze.
Špekulovalo sa o tom, aký ťažký a veľký musel byť meteorit, ktorý sa zrútil do arizonskej púšte. V 30. rokoch vedci odhadli jeho váhu na 14 miliónov ton a priemer na 122 metrov. Neskoršie výpočty boli triezvejšie – meteorit s priemerom 79 metrov mal vážiť iba 2 milióny ton. Posledné odhady rátajú len so 70 000 tonami a priemerom 25 až 30 metrov. Ale aj v prípade, že veľkosť „votrelca“ z vesmíru zodpovedala len tomuto najskromnejšiemu odhadu, musela mať kolízia s našou planétou nepochybne katastrofálne následky.
Ak bol výsledkom kráter s takými obrovskými rozmermi, musel meteorit preletieť cez atmosféru rýchlosťou 69 000 kilometrov za hodinu. Sila otrasu sa rovnala účinku trhaviny v hodnote 500 000 ton (asi 4x viac než účinok atómovej bomby na Hirošimu) a do atmosféry sa pritom vymrštilo 100 miliónov ton rozdrobenej horniny. Náraz tiež vytlačil pôdu, ktorá dnes tvorí okraje krátera.
Roztavený kov z meteoritu sa rozptýlil na ploche 260 kilometrov štvorcových a nachádza sa až vo vzdialenosti 11 kilometrov od krátera. Väčšinou sa našli úlomky veľké ako okruhliaky, najväčší kus meteoritu však vážil až 630 kilogramov.
Štrk pri okrajoch krátera i vyvrhnutú horninu tvoria hlavne pieskovce a vápence, pozostatky usadenín, bohatých na fosílie z predhistorického jazera, ktoré toto miesto kedysi pokrývalo. Na dne krátera je dnes vysoká vrstva rozdrvenej horniny, takzvanej brekcie, navŕšenej v tvare optickej šošovky.
V 30. rokoch sa veľa investovalo do vrtov do brekcie a ďalej pod dno jazera – investori chceli nájsť železo na rentabilnú ťažbu. Železo a nikel nachádzali do 260 metrov, ale vo väčších hĺbkach už skala nebola narušená. Moderné metódy – seizmické, magnetické i gravitačné merania – ukázali, že pod južným okrajom skutočne ležia zvyšky meteoritu, ale len asi 10 % pôvodnej hmoty. Zostávajúca časť meteoritu sa pri náraze vyparila a potom kondenzovala do fragmentov zliatiny niklu a železa.
