videní: 1.5K
Mohyla Newgrange pravdepodobne vznikla niekedy medzi rokmi 3100 až 2900 pred našim letopočtom, je teda ešte o pár storočí staršia než Veľká pyramída v egyptskej Gíze. Neznáma kultúra, ktorá ju postavila, si skutočne dala záležať na jej postavení. Stavba má priemer 76 metrov a týči sa do výšky 12 metrov, čo samo o sebe je na dobu kamennú celkom slušný budovateľský počin. Pokračujeme treťou časťou článku (nielen) o Newgrange.
Čo ešte viac udivuje, je chodba vo vnútri Newgrange. Tiahne sa do vnútra stavby z jej juhovýchodnej steny a po necelých 19 metroch ústí do kruhového priestoru, ktorý sa v podobe trojlístku vetví na tri menšie oddelenia. Práve toto miesto rozžiari lúč slnka vždy iba v deň zimného slnovratu. Čo sa tu každoročne v tomto okamihu pred piatimi tisíckami rokov odohrávalo, je len predmetom dohadov. Je ale nepochybné, že objekt nejakým spôsobom súvisel so znalosťami, ktoré nám dnes poskytujú kalendáre.
Je tu však ešte podivnejšia skutočnosť. Mohyla Newgrange nie je sama. Tvorí súčasť rozľahlého megalitického komplexu v povodí rieky Boyne, nazývaného v írčine Brú na Bóinne (Palác na rieke Boyne), do ktorého patrí okrem iného aj ešte podivnejší objekt nazývaný Knowth. A ten dáva celej záhade ďalšiu dimenziu. Prostredníctvom neho sa možno dokážeme priblížiť k samotnej Atlantíde.
Megalitický komplex Knowth sa rozkladá na ploche takmer jedného hektára. Jeho ústrednou stavbou je veľká mohyla (Great Mound) vysoká približne 15 metrov, s priemerom viac ako 90 metrov. Vo vnútri sú dve podzemné chodby vystužené obrovskými kamennými kvádrami, z ktorých jedna mieri na východ a je dlhá 34 metrov, zatiaľ čo západná dosahuje dĺžku 40 metrov. Zvláštne je, že východná chodba vo vnútri mohyly konči väčším priestorom, zatiaľ čo západná k nemu síce mieri taktiež, tesne pred ňou však uhýba severným smerom. Pokračujeme štvrtou časťou článku s názvom Slnečné brány.
