Zaujímavosti

Príbeh Tokijskej ruže a japonská propaganda

propaganda

videní: 642

Počas vojny v Tichomorí Japonci častokrát kŕmili amerických vojakov propagandou z úst anglicky hovoriacich hlásateliek. Programy vysielali z Manily a Šanghaja a taktiež z Tokia – a práve odtiaľ sa v roku 1943 zaužívala pre všetky tieto hlásateľky súhrnná prezývka „tokijská ruža“.  Na amerických vojakov malo rozhlasové vysielanie zanedbateľný vplyv, pretože všetci takmer ihneď zistili, že ide o propagandu.

Pokiaľ ide o totožnosť tokijskej ruže, je v tom značný zmätok a možno aj úmyselne vytváraná mystifikácia. Hovorí sa, že sa „pravú tokijskú ružu“ po vojne nepodarilo chytiť a dohnať pred súd. Okrem toho nám ju vykresľujú ako nejakú vzrušujúcu zvodnú dámu a prirovnávajú ju ku Mata Hari.

V skutočnosti sa nejednalo o jednu jedinú osobu, napriek tomu bola ako jediná tokijská ruža oficiálne súdená a usvedčená Iva Ikuko Toguriová-D’Aquinová. Narodila sa v USA ako dcéra japonských prisťahovalcov. Keď vypukla vojna, navštívila jedného chorého príbuzného v Japonsku.

Avšak ako americká občianka okamžite padla do podozrenia, a preto u svojich japonských príbuzných už nesmela zotrvať. Nemohla sa však ani vrátiť do Spojených štátov, kde boli jej rodičia medzitým zatknutí a umiestnení do intervenčného tábora. Ostala bez prostriedkov a obživy a bez priateľov, takže keď ju tokijský rozhlas verboval ako anglicky hovoriacu hlásateľku, nemala veľmi na výber a ponuku prijala.

Uvádzala program The Zero Hour, čo bola zmes tendenčných správ, humoru a americkej hudby. Jeden z vojakov, ktorý program počúval, po niekoľkých rokoch v rozhovore povedal: „Veľa z nás malo pocit, že je stále na našej strane.“

Na konci vojny ju americká vojenská rozviedka zadržala, ale netrvalo dlho a bola prepustená. Toguriová sa následne pokúsila vrátiť do Spojených štátov. FBI začalo vyšetrovať jej podiel na vysielaní počas vojny, na základe čoho bola zatknutá a postavená pred súd.

Bolo proti nej vznesené množstvo obvinení ako napríklad z velezrady, čo znamenalo trest smrti. Nakoniec bola odsúdená „len“ na trest odňatia slobody. Prepustená bola až v roku 1956. v roku 1974 jej prezident G. Ford udelil milosť, pretože novinári odhalili, že FBI prinútilo kľúčových svedkov v jej procese vypovedať krivo. Sama však nálepku tokijská ruža odmietala. Záhadou tak ostáva, prečo ju súd stotožňoval s týmto označením, keď predsa nešlo o jednu jedinú osobu.

Zdroj: historytopdesat

b
Komentáre
Hore
// Infinite Scroll $('.infinite-content').infinitescroll({ navSelector: ".nav-links", nextSelector: ".nav-links a:first", itemSelector: ".infinite-post", loading: { msgText: "Načítavajú sa nové články...", finishedMsg: "Ľutujeme, nie sú ďalšie články" }, errorCallback: function(){ $(".inf-more-but").css("display", "none") } }); $(window).unbind('.infscr'); $(".inf-more-but").click(function(){ $('.infinite-content').infinitescroll('retrieve'); return false; }); $(window).load(function(){ if ($('.nav-links a').length) { $('.inf-more-but').css('display','inline-block'); } else { $('.inf-more-but').css('display','none'); } }); $(window).load(function() { // The slider being synced must be initialized first $('.post-gallery-bot').flexslider({ animation: "slide", controlNav: false, animationLoop: true, slideshow: false, itemWidth: 80, itemMargin: 10, asNavFor: '.post-gallery-top' }); $('.post-gallery-top').flexslider({ animation: "fade", controlNav: false, animationLoop: true, slideshow: false, prevText: "<", nextText: ">", sync: ".post-gallery-bot" }); }); });

online geldanlagen geldanlagen