videní: 877
Prinášame pokračovanie tretieho dielu článku s názvom Mechelenský incident. Belgičania sa snažili ututlať, že prepravované tajné dokumenty majú, resp. že sa nespálili v peci. Reinbergerovi sa vyhrážali, že ak nebude odpovedať na otázky, nebudú s nim zachádzať v rukavičkách a budú ho považovať za špióna.
Reinberger neskôr vypovedal:
„Z toho, ako sa vypytoval (vypočúvajúci dôstojník spravodajskej služby), mi došlo, že zo zachovaných útržkov dokumentov nechápe, o čo ide.“
Druhý taktický ťah umožnil Hönmannsovi a Reinbergerovi stretnúť sa s nemeckými vojenskými pridelencami, ktorých rozhovory boli tajne zaznamenávané. Reinberger pri týchto stretnutiach vyslovil domnienku, že sa mu podarilo papiere zničiť natoľko, aby boli nečitateľné. Mal dojem, že mu to vyšlo, a po schôdzke bola táto informácia posunutá nemeckému veľvyslancovi v Belgicku. Ten ju posunul prostredníctvom telegramu vysokým nemeckým činiteľom:
Major Reinberger potvrdil, že dokumenty spálil s výnimkou niekoľkých kusov o veľkosti dlane. Ďalej potvrdil, že väčšina dokumentov, ktoré sa zničiť nepodarili, sa zdá bezvýznamných.
Jodl sa s touto informáciou uspokojil a podal hlásenie: „Materiály sú s istotou spálené“. Belgické orgány medzitým naplno dané dokumenty analyzovali. Napriek tomu, že Reinberger ich obsah skutočne z veľkej časti zničil, aj zo zvyšku jasne vyplývalo, že ide o plány nemeckej invázie do Holandska a Belgicka. Nebolo z nich jasné, kedy sa tak stane, avšak z Reinbergerovej reakcie sa dalo vyvodiť, že operácia sa bude realizovať bezprostredne.
11. januára generál Raoul Van Overstraeten dospel k rozhodnutiu, že informácie v plánoch sú presným popisom blížiacej sa nemeckej invázie. Informoval o tom kráľa a ten zasa ministra obrany a francúzskeho vrchného veliteľa generála Maurice Gamelina. O odhalení plánom nemeckého útoku na Holandsko a Belgicko bol upovedomený taktiež veliteľ Britských expedičných síl lord Gort. Kráľ Leopold III. Belgický následne o akútnom nebezpečenstve osobne uzrozumel princeznú Julianu Holandskú a luxemburskú vojvodkyňu. Gamelin bol nielen presvedčený o pravosti informácií – všetci členovia francúzskeho vrchného velenia tento názor nezdieľali – ale naviac dúfal, že vďaka nim môže vyvinúť tlak na Holanďanov a Belgičanov, aby dovolili francúzskemu vojsku operovať na svojich územiach a používať ich ako bezpečné základne k invázii do Nemecka. Taktiež veril, že by jasný dôkaz o nemeckom úmysle porušiť neutralitu Holandska a Belgicka mohol podnietiť ich ochotu dovoliť Spojencom postup naprieč ich územím. Pokračujeme záverečným – 4. dielom článku.
