videní: 1.3K
V máji 1945 už bolo v Európe takmer po vojne. Hitler bol po smrti a jeho nástupca admirál Karl Dönitz sa pripravoval na kapituláciu. Stále sa však ešte bojovalo a Spojenci pokračovali v neúprosnom bombardovaní. Prinášame dvojdielny článok o veľkej ľudskej tragédii 2. svetovej vojny menom Cap Arcona. Poďme spoločne na prvú časť.
V záverečnej etape vojny v Európe sa odohrala veľká ľudská tragédia. Na prvý pohľad normálna regulárna vojenská akcia proti nemeckým vojnovým lodiam sa premenila v masaker nevinných civilných obyvateľov.
Vo štvrtok 3. mája bola obloha zatiahnutá a nad hladinou sa vznášala hmla. To veľmi sťažovalo viditeľnosť, ale popoludní sa nebo vyjasnilo a na ňom sa letka bombardérov Hawker Typhoon kráľovského letectva chystala zaútočiť na nemecké lode v Lübeckom zálive. Prieskumné lietadlá už identifikovali niekoľko lodí zakotvených v prístave.
Útok na nich zahájili hneď 4 Hawker Typhoony. Ako prvý cieľ si vybrali osobnú dopravnú loď Deutschland, premenenú na nemocničné plavidlo. Jej posádku tvorili osem námorníkov a 26 členov zdravotníckeho personálu. Lietadlá zvrhli 4 pumy, tri z nich vybuchli. Zdravotníkom sa podarilo uniknúť.
Za tri hodiny nasledoval druhý útok. Deväť Hawker Typhoonov zaútočilo na dve ďalšie lode: Thielbeck a Cap Arcona. Tú prvú, menšiu, zasiahlo 30 rakiet, druhú 40. Obe sa potopili a straty na ľudských životoch boli vysoké.
Druhý deň britské jednotky napochodovali do Lübecku. Až následne sa dozvedeli o tom, aký útok bol v predchádzajúci deň spáchaný. Za obeť britským pumám nepadli nemeckí vojaci, ale tisícky väzňov z koncentračných táborov. Cap Arcona ich prepravovala okolo 4 500 a dohliadalo na nich asi 5 000 príslušníkov jednotiek SS. Prežilo asi 350 väzňov. Jeden z nich popísal udalosti predošlého dňa takto:
Tretieho mája ráno sa ozval strašný výbuch. Kto sa mohol hýbať, bol v tú ranu na nohách a smeroval k východu. Vnímali sme, ako sa loď rýchlo pohybuje. V tom sa zastavila. Hodinu nikto neprehovoril.
Pokračujeme druhou časťou článku.
