videní: 1.5K
Ako si rastlina môže vyvinúť chuť na mäso? V živote to trvá omnoho dlhšie, než by sme si mohli myslieť.
Štúdia troch úzko príbuzných mäsožravých rastlín teraz naznačuje, že obratné genetické miešanie im pomohlo vyvinúť si schopnosť ochutnávať a stráviť jedlo bohaté na bielkoviny – medzi ktoré patrí aj mäso.
Mäsožravé rastliny si vyvinuli mnoho nevyspytateľných spôsobov, ako svoju šťavnatú korisť uloviť. Rastliny s džbánovým tvarom napríklad používajú pasce, ktoré obsahujú enzýmy na trávenie túlavého hmyzu. Iné – vrátane úzko príbuzných Mucholapky ( Dionaea muscipula ), vodných rastlín ako Aldrovanka ( Aldrovanda vesiculosa ) a rosičky ( Drosera spatulata ) – používajú pohyblivé pasce. Keď sa do nich chytí komár, Drosera stočí svoju lepkavú pokožku.
Dionaea muscipula
Aby sa zistilo, ako sa tieto pasce na mäso vyvíjali, vedci sekvenovali genómy Mucholapky ( Dionaea muscipula ), vodných rastlín ( Aldrovanda vesiculosa ) a rosičiek ( Drosera spatulata ), keďže spolu veľmi úzko súvisia. Potom porovnali svoje genómy s genómami ďalších deviatich rastlín, vrátane rastlín mäsožravých.
Aldrovanda vesiculosa
Zistili, že v evolúcii jesť mäso sa v tejto časti rastlinnej ríše stala duplikácia celého genómu do spoločného predka, ktorý žil pred približne 60 miliónmi rokov. Táto duplikácia uvoľnila kópie génov, ktoré sa už raz nachádzali v koreňoch, listoch a senzorických systémoch na detekciu a strávenie koristi. To, že koreňové systémy zasahujú až do listov týchto malých mäsožravcov, je úplne fascinujúce.
Drosera spatulata
Vedecký tím dospel k záveru, že mäsožravec sa raz vyvinul v predkoch troch druhov a nezávisle od seba. Konzumáciu mäsa si vraj tieto rastliny vyvinuli už 6-krát. Silnou stránkou tejto štúdie je porovnávacia analýza. Pekne ukazuje, ako sa postupom času vyvíjajú nové vlastnosti v tvoroch, o ktorých sme mysleli, že nás už ničím neprekvapia.
Vďaka tomuto zisteniu môžu rastlinný genomikovia študovať, aké gény boli opätovne zapojené, aby umožnili týmto rastlinám konzumáciu mäsa. Podľa hlavného autora štúdie a výskumu sa zdá, že väčšina rastlín má veľa potrebných génov na to, aby si vyvinuli mäsožravé inštinkty. Že by ich príroda chystala na deň, keď nás budú mať plné zuby?
Zdroj: sciencemag | topdesat
