videní: 1.2K
Prinášame pokračovanie tretej časti článku s názvom Psychológia a alchýmia. Ako sme na konci druhej časti spomenuli, práve v rámci tretej časti sa pozrieme na kolektívne nevedomie Carla Gustava Junga, ktorý je azda druhým najvýznamnejším psychoanalytikom po Freudovi. Nebudeme vás však napínať, poďme rovno do deja.
Jung patril medzi Freudových vynikajúcich študentov, ale postupom času sa odklonil od jeho teórií a vytvoril vlastný psychologický smer zvaný analytická psychológia. Jeden z najvýznamnejších Jungových študentov Toni Wolff vysvetľuje v knihe Psychologické štúdie hlavnú ideu spomínaného myšlienkového prúdu: Ľudia dedia po predkoch živé a funkčné nevedomie, a preto majú deti dostatočné psychické schopnosti ešte skôr, ako získajú akékoľvek vedomie.“
Carl Gustav Jung sa čudoval, prečo sa základné obrazy v snoch ľudí z rôznych kultúr, náboženstiev a oboch pohlaví zhodovali. V neskorších výskumoch sa ukázalo, že tieto výjavy sú súčasťou svetovej mytológie, z čoho Jung usúdil, že ide o archetypy v ľudskej psychike. To znamená, že existujú obrazy, ktorých význam je univerzálny. Tieto obrazy ovplyvňujú obavy jedinca aj vtedy, keď sa uňho ešte nerozvinulo vedomie. Jung nazval súbor spomínaných symbolických obrazov kolektívnym nevedomím a porovnal ho s individuálnym nevedomím, ktoré sa skladá z túžob, spomienok, obáv, citov a myšlienok vychádzajúcich z osobných skúseností. Prejavy individuálneho nevedomia potláča vedomie. Jung tým potvrdil predstavu, že každý človek je svet sám o sebe a svet sám pre seba a zároveň, že vedomie priamo pôsobí na duchovnú stránku jedinca. Z toho vyplýva, že všetci ľudia na svete sú vzájomne prepojený a súčasne sú spätí s prostredím a s vesmírom.
Výklad procesov v ľudskom vedomí viedol Carla Gustava Junga viac ráz k tvrdeniu, že horoskop je účinný nástroj pri psychologickej diagnóze správania človeka. Nejde o nič zvláštne, ak uvážime, že Jung venoval 50 rokov života štúdiu mytológie, histórie a cestovaniu po svete, aby preskúmal kultúry, ktoré ovplyvnili vesmír a prispeli tak k utváraniu ľudského charakteru. V rámci bádania navštívil Nové Mexiko, Indiu, Keňu a Čínu, kde sa oboznámil s astrologickou knihou I-ťing.
