videní: 1.3K
Magnetické pole našej planéty nám neumožňuje nájsť iba sever, je to tiež neoceniteľný štít pred kozmickým žiarením. Túto ochranu nemožno považovať za samozrejmosť a existuje veľa obáv z toho, ako môžeme poskytnúť rovnakú ochranu astronautom pri budúcich misiách v hlbokom vesmíre. Potenciálna odpoveď pochádza zo zvláštneho zdroja: huba.
Na huby sa v kráľovstvách života často zabúda, pozornosť sa sústreďuje na zvieratá, rastliny a dokonca aj baktérie. Ale aj obyčajná a prehliadaná huba je dôležitá, umožňuje nám nielen piecť chlieb a pivo, ale niektoré druhy dokážu absorbovať aj nebezpečné žiarenie. Napríklad bolo objavených 200 druhov húb žijúcich v ruinách jadrovej elektrárne v Černobyle, miesta nešťastnej katastrofy z roku 1986.
Jedna huba z nich, Cladosporium sphaerospermum, bola dokonca prevezená na Medzinárodnú vesmírnu stanicu, aby si vyskúšala svoje schopnosti pri zastavení kozmického žiarenia. Údaje sú neuveriteľne povzbudivé. Vrstvy takýchto húb by sa mohli použiť na ochranu astronautov v hlbokom vesmíre a iných planétach a mesiacoch.
Černobyľ je mesto na severe Ukrajiny, blízko hraníc s Bieloruskom. Bol to hlavný komunikačný uzol a dôležité stredisko obchodu, najmä v 19. storočí. 20 kilometrov severne od mesta sa nachádza Černobyľská atómová elektráreň V. I. Lenina, smutne preslávená dosiaľ najväčšou haváriou atómovej elektrárne. Výbuch štvrtého bloku elektrárne 26. apríla 1986 spôsobil uvoľnenie veľkého množstva rádioaktívnych častíc. Bola odstavená až v roku 2000. Po výbuchu bolo evakuovaných viac ako 200 000 ľudí z blízkeho okolia.
Aj keď je celá oblasť stále rádioaktívna, okolo 700 ľudí hlavne vo vyššom veku sa rozhodlo napriek nebezpečenstvu vrátiť do černobyľskej uzavretej oblasti, z toho ich tam stále žije 150 (väčšina práve v meste Černobyľ). Okrem nich v meste prechodne žije aj okolo 3000 pracovníkov zóny, počas roka toto mesto a zónu v okolí ako hlavnú turistickú atrakciu v Ukrajine navštívi vyše 36 tisíc turistov.
Niet pochýb o tom, že aj zvierat sa v tejto oblasti vyskytuje naozaj veľa. Aký dopad to má však na ich zdravie pri zostávajúcej radiácii? Pri tejto otázke sa vedci rozdelili do dvoch skupín. Obe skupiny súhlasia s tým, že rádioaktívne žiarenie nie je pre zvieratá dobré. Avšak, je to horšie, ako prítomnosť ľudí?
Dánsky vedec Anders Pape Møller tvrdí, že hodinové vystavenie tela radiácii nemá viditeľný vplyv. Avšak, ak je telo zvieraťa vystavené takémuto množstvu žiarenia týždne či mesiace, malo by sa to na zvierati odzrkadliť. Naopak, biológ Jim Beasley tvrdí, že momentálna úroveň radiácie by nemala mať výrazný vplyv na život divokej zveri.
Zdroj: iflscience | topdesat
