videní: 1.3K
Slovné spojenie „uvidieť svetlo“ ako synonymum prestúpenia na inú vieru má dvoch slávnych pôvodcov: svätého Pavla a rímskeho cisára Konštantína, ktorý žil v rokoch 274 až 337 po Kristovi. Práve druhému menovanému znamenie na nebi v podobe kríža ukázalo cestu, po ktorej sa má vydať, aby porazil svojho soka Marca Aurelia Maxentia.
Keď v roku 306 korunovali Konštantína za cisára, nezdedil po otcovi Konštantínovi I. (250 až 306) len trón, ale aj politické presvedčenie. Práve vďaka nemu sa jeho predok stal jedným z najváženejších a z najobľúbenejších cisárov. Ten sa držal dvoch princípov, a to odvahy v boji a nezlomnej viery v boha slnka, ktorého považoval za summus deus, teda za najvyššieho a neviditeľného boha. V 3. storočí bol tento henoteistický kult dominantným vierovyznaním v cele šírej Rímskej ríši.
Potom však prišla náhla zmena presvedčenia. Dôvod Konštantínovho konvertovania ostáva naďalej záhadou, keďže ako niektorí odborníci tvrdia, zmena oficiálneho náboženstva ríše na vierovyznanie, ktoré bolo od vzniku až do tej chvíle potláčané, mala neblahé dôsledky. Len zjavenie by mohlo vysvetľovať náhle prestúpenie mladého panovníka na kresťanstvo.
K zjaveniu došlo v roku 312, keď Konštantín čakal pred bránami Ríma na silnú armádu vládcu mesta a nepriateľa kresťanov Marca Aurelia Maxentia. Konštantín tušil, že má malé šance zvíťaziť a preto vzýval kresťanského Boha, aby mu poradil, ako v boji uspieť. Cisár ani nestihol dokončiť modlitby a už sa mu nad hlavou začalo zjavovať obrovské znamenie v tvare kríža, ktoré rozžiarilo nebo a na ktorom bolo napísané In hoc signo vinces – v preklade S týmto znamením zvíťazíš. Predpoveď sa naozaj splnila. Na druhý deň cisárove vojská obkľúčili Maxentia a oddelili ho od jadra armády. Všetko sa udialo pri Mulvijskom moste v blízkosti rieky Tiber, ktorá bola v tom čase hranicou medzi územiami Konštantína a jeho rivala. Na znak vďaky prikázal panovník zaradiť kríž medzi svoje symboly a o rok neskôr vydal Milánsky edikt, ktorý nielenže zakazoval prenasledovanie kresťanov, ale im aj udeľoval náboženskú slobodu a boli im vrátené zhabané majetky. Pokračujeme druhou časťou článku.
