videní: 1.4K
Prinášame vám druhú časť z dvojdielnej série článkov s názvom Bosoráctvo, čary a orgie. O tom, že v Nemecku existoval vrch, ktorý boli „epicentrom“ bosoráctva a pravidelných bosoráckych stretnutí, ktoré končili orgiami všetkých prítomných, sme sa už bavili v prvej časti článku. V rámci druhej sa spoločne pozrieme na – okrem iného – rituál plodnosti či „tradičnú“ smrť na hranici.
Prenesme sa späť do Francúzska, v ktorom sa nachádza jaskyňa v Ariege. Práve v nej je maľba zachytávajúca boha vojny a smrti, ktorý má capie rysy. Hovoríme tu o protiklade dvoch svetov, na ktorých čele stoja Boh a Satan. Strach zo smrti je všadeprítomný už od nepamäti. Podnecuje oslavu života, ktorého symbolom je soška ženy, teda bohyne plodnosti a rodiacej sa sily, spätej s bohom smrti. Obe božstvá symbolizujú ideu oživenia spojenú s plodnosťou, ktorá bola základom stredovekých pohanských rituálov v podobe seáns bosoriek a spomínaného sabatu považovaného kresťanmi za herézu (heréza – neuznávanie niektorého článku viery, kacírstvo, bludárstvo, pozn. red.). Katolícka cirkev rozšírila predstavu, že na týchto stretnutiach sa uctieva diabol a z tisícov ľudí urobila bosorákov a bosorky.
Napriek rozšírenej mienke nebolo Španielsko najusilovnejšou krajinou, pokiaľ ide o hon na čarodejnice. V 16. storočí vydal španielsky inkvizičný súd len 20 rozsudkov smrti za bosoráctvo, pričom všetky odsúdené boli ženy, čo potvrdzuje nepriateľstvo voči tomuto pohlaviu. Ide o veľmi nízke číslo v porovnaní so 60-tisíckami osôb, ktoré v Európe upálili, a to len počas prvej polovice 17. storočia. Katolícka cirkev bojovala proti pohanských rituálom aj tak, že si ich prispôsobovala, a preto sa množstvo svetských zvykov menilo na náboženské sviatky.
V stredoveku existovalo presvedčenie, že bosoráci a bosorky dokážu nadprirodzenými silami privolať búrky, privodiť ťarchavosť žien a brezivosť samíc a liečiť choroby. Všetky tieto činnosti spojené s ideou života vychádzali z náboženského dualizmu inšpirovaného manicheizmom. Niet sa čo čudovať, že túžba po úrodností polí a plodnosti žien bola väčšia na vidieku. Práve toto dychtivé želanie je dôvodom konania údajných orgií, ktorých účastníci sa nazývali bosorky a bosoráci. Väčšie pochybnosti vzbudzuje to, že počas obradov sa do hlinených bábik vpichovali špendlíky, alebo sa vyslovovali kliatby. Tieto tvrdenia sú však skôr poverami, ako overenými faktami.
