videní: 1.9K
Pokračujeme druhou časťou článku o jednej z konšpiračných teórií, ktorá sa šírila predovšetkým celým 20. storočím. Pokračujeme tam, kde sme v rámci prvej časti skončili. Poďme na to.
Čo však nikto z nich nečakal, bolo, že vydávanie údajných jezuitských sprisahancov alebo mŕtvych filozofov za židov by mohlo niekomu učarovať. A hľa, v 90. rokoch 19. storočia kolovali kópie kapitoly z Goedscheho knihy, ktorá už bola považovaná skôr za fakt než fikciu, naprieč Ruskom. Netrvalo dlho a skrytého potenciálu tejto knihy si všimla cárova tajná polícia, zvaná Ochrana. Jeden z jej členov, Matvej Golovinski, z tejto sionskej kapitoly urobil celú knihu. Práve tá je dnes známa pod názvom Protokoly sionských mudrcov. Šírila sa rýchlo a nepochybne stála za strašnými židovskými pogromami, ktoré sa Ruskom prehnali v rokoch 1905 a 1906.
Paradoxne, jedna z myšlienok, ktoré sa v knihe objavili – že skupinka ľudí ovládne svet – potom bola uskutočnená, keď sa o dekádu neskôr, v roku 1917, k moci v Rusku dostali boľševici. Netrvalo dlho a táto revolúcia začala byť vnímaná ako dôkaz židovského komplotu. Komunisti a židia boli od tejto doby spájaní snáď na celom svete. Protokoly potom slúžili ako usvedčujúci dôkaz.
Protokoly boli populárne aj medzi pravicovými skupinami Nemecka v dvadsiatych rokoch minulého storočia a aj v Spojených štátoch. Samotný Henry Ford potom v Amerike financoval výtlačok pol milióna kópií. Až vtedy sa začalo búranie mýtov. Odborníci si na dokument posvietili z blízka a zistili, že jeho pôvod leží skôr v oblasti populárnej špekulatívnej fikcie, než aby bol založený na historickom fakte. V roku 1920 vydal Lucien Wolf dokument, ktorý odhaľoval pravdivý pôvod protokolov v dielach Goedscheho a Jolyho. Netrvalo dlho a podobný článok vydal denník Times, a neskôr toho istého roku vyšla kniha Hermana Bernsteina, ktorá celý tento hoax zdokumentovala. Pokračujeme treťou časťou článku, a to, o Adolfovi Hitlerovi v súvislosti s Protokolmi.
