Zaujímavosti

Budú mať počítače niekedy svoje vlastné vedomie?


videní: 224

Mnoho pokročilých projektov umelej inteligencie tvrdí, že pracuje na vybudovaní stroja, ktorý bude mať vlastné vedomie na základe myšlienky, že mozgové funkcie iba kódujú a spracúvajú viaczmyslové informácie.

Predpokladá sa, že potom, ak budú mozgové funkcie správne pochopené, malo by byť možné ich naprogramovať do počítača. Takže ľudia chcú, aby mali svoje vlastné vedomie. Spoločnosť Microsoft minulý rok dokonca oznámila, že na realizáciu tohto projektu vynaloží 1 miliardu dolárov. Zatiaľ sa však pokusy o vytvorenie mozgu superpočítača ani zďaleka nepriblížili.

Budú mať počítače niekedy svoje vlastné vedomie?

S pokračujúcim vývojom v oblasti informačných technológií stále častejšie sa objavujú snahy o napodobenie ľudských činností počítačom. Vedci zavádzajú do mozgov zvierat i ľudí elektródy dúfajúc, že sa im tak podarí objasniť procesy vedúce k mysleniu a sebauvedomeniu. Tieto snahy však nie sú nové. Človek vždy (prinajmenšom od novoveku) túžil pochopiť sám seba. Možno aj vývoj počítačov, najprv mechanických, neskôr elektronických, bol sčasti motivovaný vidinou imitácie myslenia.

Je vskutku obdivuhodné, čo človek dokázal urobiť v technike. Keď sa pozrieme na rovnice elektromagnetického poľa na jednej stane a trebárs na činnosť počítačového programátora na strane druhej, nezdá sa byť medzi tým nejaká súvislosť. Podarilo sa prinútiť prírodné sily, aby pre nás realizovali ideu algoritmu, ktorá v predpočítačovej ére mohla slúžiť len ako teoretický model.

Vieme, že ľudský mozog tiež funguje na princípe spracovania elektrických impulzov. Ale už na prvý pohľad je zrejmý rozdiel medzi neforemnou až slizkou hmotou mozgu a absolútnou sterilitou mikročipov. A nie je to nepodstatné, pretože sa jedná o vedomie. Počítač je totiž vždy prísne deterministický. Je jedno, či používame klasické algoritmy alebo metódy umelej inteligencie ako neurónové siete, genetické programovanie a podobne. Tieto metódy totiž slúžia tam, kde nie je známy presný analytický popis riešeného problému. V princípe sa však nelíšia od klasického prístupu. Vstup jednoznačne určuje výstup.

Budú mať počítače niekedy svoje vlastné vedomie?

Myslenie je celkom určite činnosť vedomá. Je to vlastne sústreďovanie myšlienok tak, aby konvergovali želaným smerom. U netrénovaného jedinca prebiehajú neusporiadane, rozptyľujú sa. Myslenie je teda zložkou vôle, podobne ako konanie. Na realizáciu týchto činností je potrebný určitý integrovaný systém, ktorý umožňuje usmerňovanie vzájomne prepojených jemných procesov, citlivých na kvantovú neurčitosť. A tým je práve náš mozog. Človek sa potom prostredníctvom svojej vôle snaží ovplyvniť, do ktorého z možných stavov tieto procesy povedú. Keďže z fyzikálneho hľadiska sú určené iba pravdepodobnosti jednotlivých stavov, je tu voľnosť pri ich jednotlivých výskytoch v priebehu času. Množstvo neurónov a ich vzájomných prepojení potom znásobí tento efekt tak, že sa reálne prejaví v pomerne krátkom čase.

Náš mozog je teda „len“ nástrojom umožňujúcim myslenie a tvorivú činnosť, nie ich pôvodcom. Človek sám riadi jeho činnosť (prinajmenšom sa na tom podieľa). Pozoruhodné je, koľko ľudí radšej poprie svoje ja, než by mali prijať tento jednoduchý fakt. Je absurdné uchovávať mozgy slávnych vedcov v nálevoch, v snahe dopátrať sa príčin ich geniality. Je to asi podobné ako domnievať sa, že farby a štetce sú zdrojom krásy umeleckých diel. Ak by aj hlupák mohol mať v hlave mozog génia, nebolo by mu to nič platné, pretože by ho nebol schopný plne ovládať.

Budú mať počítače niekedy svoje vlastné vedomie?

V prírode existuje množstvo dejov, ktorých riadenie sa uskutočňuje ovplyvňovaním vývoja kvantových stavov. Z hľadiska súčasnej fyziky sú tieto procesy náhodné, chaotické. Príroda však vie svoje. Pre porovnanie si predstavme situáciu, že obdržíme desatinný rozvoj neznámeho iracionálneho čísla. Ten zdanlivo spĺňa všetky podmienky náhodnosti. Jedine jeho tvorca vie ako vznikol a na čo slúži. Samozrejme, nič nám nebráni „vziať“ si z tejto náhodnosti a zahrnúť ju do rozhodovania stroja. Pretože ale nepoznáme jej účel a nemáme prostriedky ako ho ovplyvniť, sotva môžeme očakávať nejaký rozumný výsledok. Stroj je teda schopný napodobiť len tie činnosti, ktoré prebiehajú u človeka automaticky, na ktorých sa nepodieľa jeho vôľa.

 

Zdroj: LiveScience topdesat

b
Komentáre
Hore

online geldanlagen geldanlagen