videní: 977
V rámci nasledujúcej série článkov sa spoločne pozrieme na Juliana Assangeam zakladateľa a šéfredaktora servera WikiLeaks, ktorý je vyšetrovaný americkými vládnymi orgánmi pre podozrenie zo špionáže.
Dňa 19. júna v roku 2012 vošiel Julian Assange do budovy ekvádorskej ambasády v Londýne a požiadal o politický azyl. Ten mu bol udelený o mesiac neskôr. Na Assangea bol vypísaný európsky zatykač za údajné sexuálne násilie, ktoré spáchal vo Švédsku. Azyl mu bol zrušený 11. apríla 2019, keď ho zároveň v budove ekvádorského veľvyslanectva v Londýne zatkla britská polícia. Podmienkou zrušenia azylu z ekvádorskej strany bolo však to, aby Assange nebol vydaný do krajiny, kde by mohol dostať trest smrti. Úniky tajných dokumentov začali v novembri 2007, po viac ako roku od založenia servera WikiLeaks. Vtedy sa na internet dostal rozpis denných úkonov v trestaneckom tábore Guantanamo Bay. Bolo odhalené, že medzinárodnej komisii Červeného kríža nebol dovolený prístup k niektorým väzňom. To americká armáda popierala.
Potom zazneli obvinenia, že server WikiLeaks zasahuje do prezidentských volieb v roku 2008. To sa na internet dostali údaje z účtu republikánskej kandidátky na viceprezidentku Sarah Palinovej, ktorý mala založený v sieti Yahoo. Účet bol napadnutý hackerskou skupinou Anonymous. WikiLeaks tiež zverejnili 570 tisíc správ zachytených zo dňa, keď boli spáchané útoky na budovy Dvojičiek v New Yorku. Okrem iného boli odhalené bezpečnostné opatrenia, ktoré mali chrániť prezidenta a jeho rodinu. Takže otázkou je, aký je skutočný zámer WikiLeaks? Ich cieľom bolo vyniesť na svetlo sveta dôležité informácie a odhaliť „pravdu“. Mnohí však origanizáciu obviňujú z toho, že nie je nestranná, čo sa zverejňovania informácií týka, a že tým cielene ovplyvňuje dianie vo svete.
To sme však ešte len na začiatku celého kolotoča udalostí. Ak vás článok zaujal, odporúčame, aby ste si nenechali ujsť aj druhé pokračovanie článku s názvom WikiLeaks: Julian Assange a Fightback.
