videní: 1.0K
Pokračujeme treťou časťou článku s názvom Skúsenosti so zážitkom blízkym smrti. Väčšina štúdií tvrdí, že NDE sa častejšie vyskytuje u ľudí, ktorí prežili nehodu alebo zastavenie srdca. Poďme rovno naspäť do deja.
Väčšina odborníkov sa zhoduje v tom, že pri prežití zážitku blízkeho smrti sa v človeku odohrávajú dôležité zmeny. Zbavuje sa strachu zo smrti, má výnimočný pocit Božej náklonnosti, nadobudne nový zmysel svojho života a zvýši sa jeho sebavedomie. Tak isto sa menia vzťahy k ostatným osobám, uprednostňuje lásku a súcit, menej sa zameriava na materiálne veci, uznanie alebo sociálny status a má silnú túžbu pomáhať ostatným.
O hypotézach, ktoré sa snažia objasniť tento záhadný jav, sa vedú rozsiahle diskusie. Pre niektorých sú NDE nevyvrátiteľným dôkazom existencie duše ako nehmotnej súčasti človeka, ktorá sa oddeľuje od fyzického tela, ktoré je na pokraji smrti. Veda však nemohla potvrdiť existenciu mimotelového zážitku na základe rozprávania osôb, ktoré zažili tento fenomén. Iná hypotéza argumentuje tým, že NDE by mohol byť formou odosobnenia alebo rozštiepenia našej mysle, ktorá vystupuje ako obrana pred hrozbou smrti v situáciách extrémneho nebezpečenstva. Z psychiatrického hľadiska sa fenomén rozštiepenia mysle opisuje ako reakcia na neznesiteľnú bolesť resp. fyzickú alebo citovú traumu, ktorou môže byť práve smrť. Z biologického hľadiska veda v roku 2011 vysvetlila tento fenomén prostredníctvom výsledkov výskumu, ktorý mal na starosti tím vedcov Univerzity v Cambridgei a Edinburghu. Štúdia publikovaná v časopise Trends in Cognitive Sciences tvrdí, že známe svetlo na konci tunela je spôsobené tým, že sa na pokraji smrti preruší prietok krvi a kyslíka do oka. Premietanie vlastného života môže nastať vtedy, keď mozog vyprodukuje noradrenalín, stresový hormón, ktorý sa nekontrolovateľne uvoľňuje počas traumy. Štúdia potvrdzuje, že mimotelové zážitky sú bežné po prebudení alebo pri paralýze v spánku, keď sa osoba cíti paralyzovaná a zároveň pri vedomí.
Na záver je zaujímavé spomenúť aj stupnicu doktora Greysona, ktorý ju v roku 1983 rozpracoval na základe 4 hľadísk: kognitívne, citové, paranormálne a transcendentálne. O tom však možno nabudúce.
