videní: 2.1K
Pokračujeme druhou časťou článku o posmrtnom živote a všetkým s ním spojenom. Na posmrtný život a komunikáciu s duchmi verili už ľudia od čas antiky. V podstate od vtedy, odkedy si začali uvedomovať svoju pominuteľnosť. Jedným zo spôsobov komunikácie s mŕtvymi či s oným svetom, je práve Špiritistická doštička Ouija.
Záujem o špiritistické aktivity dosiahol v Európe najväčší rozkvet v polovici 19. storočia. Spustila sa vlna záhadných prípadov, ktorá zasiahla viacero krajín. Prvý sa stal v Newyorskom Hydesville v roku 1848. Kontakt s duchom mŕtveho bol prvýkrát zaznamenaný v dome sestier Kate a Margaret Foxových. Vraj sa s nimi dorozumieval prostredníctvom zreteľných úderov. Táto správa sa – pochopiteľne – rýchlo rozšírila a okolo roku 1855 už 40 000 ľudí v USA tvrdilo, že sa dokážu spojiť s mŕtvymi. Sestry Foxové prišli predviesť svoje schopnosti média do Bieleho domu, ako aj k samotnej anglickej kráľovnej Viktórii. Ale v roku 1888 bol odhalený podvod. Margaret pred preplneným publikom v Academy of Music v New Yorku priznala, že to bol len detský žart a že záhadné údery robili pukaním kĺbov na prstoch nôh. Ani toto priznanie však neodradilo zanietených špiritistov, ktorých praktiky sa aj naďalej šírili do celého sveta.
V čase najväčšieho rozmachu špiritistických prípadov sa objavilo niekoľko ďalších nástrojov, ktoré mali vraj uľahčiť prístup k správam zo záhrobia. Takto vznikli aj tzv. planchettes v tvare dreveného srdca s dvoma rotačnými časťami a s ceruzkou na spodnej strane, ktorá slúžila na zapisovanie správ mŕtvych, keď sa tabuľka pohybovala po papieri.
V roku 1890 spoločnosť, ktorú založili podnikatelia Charles W. Kennard, William H. A. Maupin a Elijah J. Bond, skombinovala planchettes s doskou, na ktorej už boli vytlačené písmená a čísla a tiež slová „áno“, „nie“ a „zbohom“. Pomenovanie ouija vymyslel práve Kennard, ktorý sa inšpiroval gréčtinou, kde tieto slová znamenajú šťastie. Neskôr William Fuld kúpil práva na tabuľku a predstavoval ju ako zaujímavú kombináciu dvoch slov s rovnakým významom – oui ako áno vo francúzštine a ja ako áno v nemčine. Spoločnosť, ktorá vlastnila autorské práva na ouija, nakoniec získala spoločnosť Parket Brothers (stojí aj za hrou Monopoly) a tabuľka je odvtedy registrovaná ako spoločenská hra.
