videní: 1.2K
Pokračujeme treťou časťou článku s názvom Inšpiratívny príbeh spoločnosti Farbenfabriken vormals Friedrich Bayer. V našom skutočnom príbehu o chemikoch, ktorí miesto výhovoriek hľadali riešenia sa chýlime ku koncu. Štvrtou časťou zavŕšime príbeh o inšpiratívnej spoločnosti Farbenfabriken vormals Friedrich Bayer.
Ak sa pozrieme na osobnosť Arthura Eichengruna, bol extrovertom a charizmatickým mužom. Bol pravým opakom svojho staršieho kolegu. Narodil sa v roku 1867 v rodine židovského obchodníka s látkami. Do farmaceutického oddelenia spoločnosti Farbenfabrik Bayer nastúpil v roku 1896 a prevzal zodpovednosť za prípravu nových liečiv. Bol trikrát ženatý a mal šesť detí. S nástupom nacizmu v Nemecku bola firma Eichengruna arizovaná a postupne skončila v rukách nemeckých majiteľov. Eichengrun skončil v Terezíne, v koncentračnom tábore. Ten sa mu podarilo prežiť. Dožil sa vcelku vysokého veku – 82 rokov. Zomrel v roku 1949.
A napokon najmladší člen nášho trio zoskupenia – Felix Hoffmann, sa narodil v roku 1868 v rodine priemyselníka. Rovnako ako jeho dvaja starší kolegovia aj on dostal prvoligové chemické vzdelanie. Do firmy Bayer nastúpil v roku 1894, v podstate hneď po tom, ako získal doktorát. Hoffmann bol introvertom. O jeho živote toho vieme skutočne málo. Po ukončení vývoja aspirínu skončil na obchodnom oddelení, kde pracoval až do dôchodku. Zomrel slobodný a bezdetný v roku 1946.
Oficiálne dokumenty hovoria o D-dni aspirínu – 10. auguste 1897. Vtedy Felix Hoffmann pripravil kyselinu acetylsalicyovú v takej kvalite a takým postupom, že bola pripravená na priemyselnú výrobu a jej následne využitie ako lieku. Hoffmannovi sa to podarilo aj z osobných dôvodov – aj jeho otec, ktorý trpel reumatizmom, sa sťažoval na jej odpornú chuť. Keď sa Hoffmannovi podarilo pripraviť kyselinu, jeho šéf Arthur Eichengrun ju okamžite posunul farmakologickej skupine Henricha Dresera na výskum. Stalo sa však niečo, čo nik nečakal. Dreser ju odmietol, bol totiž presvedčený, že látka bude mať negatívne – toxické účinky na srdce. Dokonca neveril na jej praktické využitie. Podstatne väčšie nádeje vkladal do úplne inej zlúčeniny, ktorej sa v tom čase venoval. Ale o tom trochu neskôr. Pokračujeme v záverečnej – 4. časti článku s názvom Inšpiratívny príbeh spoločnosti Farbenfabriken vormals Friedrich Bayer.
