Zaujímavosti

Čo má spoločné vŕbová kôra a aspirín? (4. časť)

aspirín

videní: 455

Príbeh Edwarda Stonea z 18. storočia je veľkým míľnikom v histórii aspirínu. Jeho práca je jedným z prvých opisov klinického skúšania liečivého prípravku v histórii. Je však aj príkladom, že aj nesprávny predpoklad môže niekedy viesť k pozitívnemu výsledku. Prinášame záverečnú časť článku o naoko dvoch odlišných veciach, ktorými sú aspirín a vŕbová kôra.

Keďže Edward Stone svoj vedecký postup zdôvodnil – to, čo pochádza z vlhka a chladu sa lieči tým, čo rastie vo vlhku a chlade – postupne zbieral vŕbovú kôru. Bolo potrebné ju nechať vysušiť, a tak požiadal miestneho kováča, či by to mohol realizovať v jeho dielni. Keď sa mu podarilo nasušiť približne pol kila, pustil sa do vyskúšania jej účinkov. Keďže o účinnej látke nemal ani potuchy, začal – pochopiteľne – s malými množstvami. V prepočte na súčasné váhové jednotky bola jeho počiatočná dávka približne 1 a ¼ gramu vŕbového prášku. Prášok podával každé 4 hodiny. Príznaky sa podarilo trochu potlačiť, a tak sa rozhodol zvýšiť dávku na 2 a pol gramu. Zimnica úplne ustúpila. Nevieme však, kto boli jeho prví pacienti a akým spôsobom ich motivoval, aby sa zapojili do „klinického skúšania“. Po prvých úspechoch sa však zvesť zrejme rozšírila a Stone počas prvých piatich rokoch vyliečil zo zimnice 50 pacientov.

Celý svoj postup zdokumentoval v podrobnej správe, ktorú presne 25. apríla 1763 poslal najvyššej vedeckej inštancii v Anglicku v tom čase – lordovi Macclesfieldovi, prezidentovi Kráľovskej londýnskej spoločnosti pre zdokonaľovanie vedomostí o prírode. Tento list s podrobným opisom postupu, vedeckého zdôvodnenia a výsledkov sa zachoval dodnes. Jeho začiatok znel: „Spomedzi mnohých užitočných objavov tohto veku je len veľmi málo takých, ktoré si zasluhujú väčšiu pozornosť ako ten, ktorý práve predkladám Vášmu lordstvu.“

Prvým jeho omylom bola viera, že vynašiel spôsob liečby zimnice. Nevynašiel. Vynašiel len spôsob, ako znížiť teplotu. A nebolo to preto, že vŕba a zimnica majú pôvod na vlhkých miestach. Dnes už vieme, že vŕbová kôra obsahuje salicín, z ktorého vzniká v organizme kyselina salicylová. Vieme aj to, že znižuje a tlmí bolesť.

Z čias Edwarda Stonea sa v Chipping Nortone zachoval kostol, starobinec, tri hostince a zopár ďalších budov. Aj vŕbová aleja v miestach, kde kedysi tiekol obecný potok, vraj stále existuje.

 

Zdroj: topdesat hswstatic

b
Komentáre
Hore