videní: 1.6K
Tisícky ľudí na severovýchode Argentíny, ale aj v Čile a Bolívii, už od 14. Storočia uctievajú kult jednej ženy menom Dealinda Correaová. Uchyľujú sa k nej, aby ich ochraňovala a pomáhala im, a rovnako uctievajú aj jej syna, ktorého kŕmila svojim materským mliekom aj po smrti. Je tu však niečo, čo bráni cirkvi, aby bola vyhlásená za svätú.
Príbeh o zosnulej Correy, Spinkajúcej Correy, ako ju s láskou nazývajú jej uctievatelia, živí fantáziu ľudí pre záhadné okolnosti o jej živote a smrti. Tento mýtus v západnej kresťanskej kultúre nemá obdobu, i keď katolícka cirkev neuznáva jej oslavovanie, pretože cirkevné spoločenstvo ho pokladá iba za pohanský kult. Pedro Correa bol vo svojom rodnom meste San Juan rešpektovaným mužom. Mal veľmi vysoké postavenie vďaka tomu, že sa zúčastnil bojom za nezávislosť Argentíny a Čile. On a jeho manželka Damiana Castro mali spolu dcéru, ktorá dostala meno Maria Antonia Deolinda. Z Deolindy vyrástla krásna mladá dáma. Jej krása priťahovala záujem mnohých nápadníkov. Spomedzi všetkých si vybrala urasteného mládenca Baudilia Bustosa. Okolo roku 1835 v krajine zúrila bratovražedná vojna medzi unitármi a federatívcami. Za týchto okolností vstúpila na územie San Juan partizánska čata riojanského vodcu Facunda Quirogu a dedinku, v ktorej bývala rodina Correaovcov, zrovnala so zemou. Deolindinho otca aj manžela zajali a predviedli ich pred vojská „Tigra údolí“, ako nazývali federálneho vodcu. Príbeh ďalej opisuje život žien, ktoré zostali sami a v ohrození života. Podľa niektorých legiend sa Deolinda rozhodla nasledovať partizánsku čatu spolu so svojim synom, aby od Quirogu vyprosila život svojho chorého muža. Iní zase tvrdia, že utekala za svojim mužom v nádeji, že ju prestane prenasledovať náčelník polície, ktorý sa do nej beznádejne zamiloval.
Nech je to už akokoľvek, faktom zostáva, že Deolinda sa vydala na strastiplnú cestu smrti, a tak sa zrodila legenda. Pokračujeme v druhej časti článku.
